Zvonia zvony.

1. Zvony zvonia, srdce je trhané žiaľom,; Počuť vzlyky a bolestné vzdychy.; Horké slzy padajú na rakvu,; Vypočujte si teraz jej rozlúčku.;; 2. Väčšia ako všetka bolesť, bolesť,; Keď matka leží na márach.; Zo zlomených sŕdc sa ozýva nárek,; A tá bolesť sa nikdy nezahojí.;; 3. Poďte, moji drahí, dovoľte mi rozlúčiť sa,; Predtým, ako sa musím vydať na poslednú cestu.; Dovoľte mi požehnať vás jemnými slovami,; Láskavosťou môjho milujúceho srdca.;; 4. Teraz bozkávam požehnané ruky,; Ktoré ma dobre vychovali.; Moja matka, teraz je Boh s vami,; Nech vás Boh žehná za vašu láskavosť.;; 5. Vždy ste ma tak milovali,; Ako by sa malo milovať dobré dieťa.; Nikdy nezabudnite na moju pamiatku,; Proste Boha o milosť pre mňa.;; 6. Teraz som dokončil svoju poslednú rozlúčku,; Zvonček teraz môže zvoniť, aby som mohol plakať. ; Sprevádzajte ma naposledy, ; Rozplačte moje studené telo. ; ; 7. Pochopte, moje dobré deti, modlite sa, ; Aby ste ma mohli znova vidieť v nebi. ; Zneste túto ranu tu, ; Dajte mi útechu Pána Ježiša. ; ; 8. Moje drahé deti, hovorím k vám, ; Vždy dôverujte v Pána Boha. ; Starajte sa o svoju matku. ; Utešíte ju v jej smútku. ; Potom, keď aj ja budem môcť dosiahnuť Boha, - na melódiu 3. verša ; Modlím sa za duše vás všetkých. - na melódiu 4. verša