Zlievareň železa v Kuntapolci
Budova, štruktúra
„Pred niekoľkými desaťročiami som v knižnici hradu Betlér narazil na kroniku, v ktorej sa továreň spomína ako moderná zlievareň zo 17. storočia. Zatiaľ čo v tom čase boli v našej oblasti, napríklad v Páskaháze a Csetneku, iba kladivá, v Kuntapolci už zlievareň fungovala. Pokiaľ viem, je to najstarší písomný záznam, kde sa spomína zlievareň. Mimochodom, z tejto oblasti sa v tom čase podľa našich starých rodičov viezlo na vozoch do Budapešti a Bratislavy veľa výrobkov, vrátane vojnových súčiastok, ale odtiaľto sa doviezli aj niektoré prvky budapeštianskeho Reťazového mosta,“ povedal bývalý majiteľ firmy. Podľa Bélu Balázsa prišiel do obce v roku 1957, zapísal sa do kurzu vzorového stolára, jeho otec bol stolár a prostredný brat stavebný stolár. Podľa rodinnej tradície sa aj on začal venovať tomuto odboru. Bývalý majiteľ päťstoročnej zlievarne a továrne na železo Béla Balázs začal svoju profesiu pred 63 rokmi. Bývalý učeň nikdy nesníval o tom, že raz bude závod riadiť. Po šiestich desaťročiach tvrdej práce továreň v Kuntapolci definitívne zatvára svoje brány. Spoločnosť sa sťahuje do neďalekého Pelsőcu, kde sa Balázsov vnuk, Sándor Kozsár, snaží vdýchnuť zlievarni nový, mladistvý impulz.