Životný príbeh Boldizsára Paulisza

Paulisz Boldizsár sa narodil 21. septembra 1959 v Alsóbodoku. Od roku 1978 pracoval ako stavebný majster a od roku 1990 ako miestny súkromný podnikateľ. Jeho aktivity pre maďarský ľud sa začali prácou v spoločenských organizáciách (Csemadok, Nyitra a Pracovný výbor Regionálneho cieľového fondu atď.). V roku 1990 bol zakladajúcim členom miestnej organizácie Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a v rokoch 1995 – 2002 bol členom Národnej rady MKP. V rokoch 1995 – 2000 založil inštitúciu ďalšieho vzdelávania a internátnu inštitúciu a v roku 2001 spoluzaložil jedinú strednú odbornú školu s maďarským vyučovacím jazykom v regióne Nyitra (Magyar Tanyelvű Magán-szakközépiskola), ktorá je považovaná za samostatnú regionálnu hodnotu. Internát strednej školy bol postavený v rokoch 2002 – 2004 a ďalší v rokoch 2006 – 2009. V ranči sa konajú rôzne podujatia, konferencie, oslavy a stretnutia a poskytuje priestor na letné programy pre deti, najmä v lete. V rokoch 2005 – 2006 boli pre táborníkov postavené aj menšie drevené domy. Väčšia hala bola dokončená aj v rokoch 2011 – 2012. V rokoch 2012 – 2013 bola postavená ohrada pre kone. Paulisz Boldizsár založil množstvo pamätníkov a pamätných stĺpov, z ktorých väčšina sa nachádza na ranči Paulisz (zvláštnu miestnu hodnotu predstavujú Apponyi Geraldine, Széchenyi István atď.). V roku 1997 vytvoril pamätnú tabuľu patróna obce, vytvoril aj pamätník pri príležitosti 1100. výročia dobytia, v roku 2011 vytvoril pamätnú tabuľu Rádu sv. Juraja, v roku 2015 inicioval obnovu časti miléniového pamätníka na Zobore, vytvoril presnú repliku pamätného stĺpa Vas-Turul v Nitre a Pamätný park (miniarborétum). V roku 2012 začal s realizáciou Krížovej cesty vernosti, o rok neskôr začal s výstavbou Esterházyho skalného hrobu a neskôr Kaplnky Povýšenia Svätého Kríža (zvláštnou horskou hodnotou je Pútnické centrum Jánosa Esterházyho). 15. septembra 2017 boli pod kaplnku umiestnené pozostatky Jánosa Esterházyho. Pre kaplnku odlial zvony, z ktorých najväčší požehnal Svätý Otec vo Vatikáne (zvláštnou miestnou hodnotou sú aj zvony v Alsóbodoku). Jeho pracovné úspechy boli ocenené v rokoch 1986 a 1987, v roku 1995 mu bola udelená medaila MKDM „Za budúcnosť s kresťanskou demokraciou“, od roku 2002 bol členom Rádu sv. Juraja, v roku 2002 mu bola udelená strieborná plaketa Slovenskej republiky, v roku 2003 bol Rytierom univerzálnej kultúry, v roku 2004 mu bola udelená cena Pro cultura Hungarica, v roku 2006 bol čestným občanom Hódmezővásárhely, v roku 2007 mu bol udelený Pamätný výbor Jánosa Esterházyho, získal uznávaciu listinu Rákócziho spolku, v roku 2013 bol držiteľom Pamätnej medaily Svätej koruny, v roku 2013 bol členom Rádu za statočnosť z roku 1956. V roku 2016 založil Vlastivedný spolok Jánosa Esterházyho, ktorého sa stal prezidentom. V roku 2017 mu bol udelený Dôstojnícky kríž Maďarského rádu za zásluhy a 20. marca nasledujúceho roka získal Esterházyho cenu. Zomrel vo veku 58 rokov po ťažkej chorobe, ktorú niesol dôstojne, 13. júna 2018. Jeho pozostatky boli uložené v skalnej hrobke spomínanej kaplnky.