Zach Xavér Ferenc János, barón

* Bratislava, 13./14. júna 1754 – † Paríž, 3./4. septembra 1832 / astronóm, geodet, člen korešpondent Uhorskej akadémie vied (1832); ; mladší brat Antala Zacha. V rokoch 1764 až 1770 študoval na gymnáziu rádu piaristov vo Veszpréme. V roku 1773 bol študentom rádovej Prírodovednej fakulty v Pešti. Vyštudoval Vojenskú inžiniersku akadémiu vo Viedni. Potom bol menovaný za učiteľa matematiky na Univerzite v Lembergu. Pod vedením Josepha Liesganiga (1719 – 1799) sa podieľal na určovaní geografických bodov, ktoré boli určené na vypracovanie mapy Rakúskeho cisárstva. Pravdepodobne tu začal neriešiteľný antagonizmus, ktorý sa vyvinul medzi Zachom a Liesganigom a všeobecnejšie medzi Zachom a jezuitmi a ktorého sa nikdy v živote nedokázal zbaviť. Jeho univerzitnú kariéru v Lembergu ukončil cisársky dekrét, keď Jozef II. v roku 1780 z ekonomických dôvodov zrušil Zachovo učiteľské miesto. Z Lembergu potom odcestoval do Paríža, kde sa zoznámil a dokonca sa spriatelil s najväčšími vedcami tej doby, vrátane Jeromea de Lalande (1732-1807) a Pierra Simona Laplacea (1749-1827). Ďalšou zastávkou v jeho živote bol Londýn, kde od roku 1783 na odporúčanie de Lalande získal ubytovanie a prácu v dome saského veľvyslanca v Londýne, grófa Hansa Moritza von Brühla. Skutočnú slávu získal, keď odišiel na hrad v Anglicku, kde mu ukázali tajomné poznámky Thomasa Harriota (1560-1621). Po dôkladnom štúdiu číselných čiar s dolným indexom si Zach uvedomil, že obsahujú presné pozorovania skoršieho objavenia sa Halleyho kométy (1607). Zach publikoval svoju interpretáciu v Astronomisches Jahrbuch. Neskôr sa pridal k dvoru vojvodu Erwina II. Saxe-Gotha. Knieža bol nadšeným amatérskym astronómom a poveril Zacha výstavbou nového observatória v Seebergu. Riaditeľom tohto astronomického observatória bol v rokoch 1787 až 1806. Tu v roku 1798 zvolal prvé medzinárodné astronomické stretnutie, aby prediskutoval spoluprácu medzi európskymi astronómami, otázku jednotného časového systému a hľadanie planéty (vtedy neznámej), ktorá sa mala nachádzať medzi Marsom a Jupiterom. Od roku 1801 venoval veľkú pozornosť štúdiu asteroidov. Od roku 1815 žil v Janove: observatórium tam bolo postavené pod jeho vedením. V roku 1827 sa presťahoval do Paríža. V roku 1796 založil prvý medzinárodný astronomický časopis Allgemeine geographische Ephemerident a Monatliche Correspondenzet, ktorý redigoval v Gothe až do roku 1813. V ňom publikoval niekoľko správ o maďarskej astronomickej a geodetickej práci. Žiaľ, spôsobil tiež veľa škody na povesti maďarských astronómov a astronómie, čím sa dostal do konfliktu s Miksom Hellom (®Hegybánya), o ktorom publikoval nepravdivé správy hanlivé o jeho osobe, a tiež so svojím bývalým priateľom Jánosom Pasquichom. Napísal mnoho astronomických diel vo francúzštine. Jeho inštrumentálne a biografické štúdie sú cenné, bol prvým, kto obhajoval pravidelné pozorovanie premenných hviezd. Jeho meno nesie mesačný kráter. ; ; **Jeho hlavné diela: **Novae et correctae tabulae motuum solis**, 1797.