Poznám Štefana

* Nagybalog, 9. februára 1936 – † Bratislava, 17. júla 1993 / matematik, univerzita ; učiteľ ; ; Strednú školu ukončil v Komárome (1954) a diplom z matematiky získal na Univerzite Komenského v Bratislave (1959). Jeden rok učil na strednej škole v Píszkej, potom sa presťahoval do Bratislavy, kde v rokoch 1960 až 1968 pôsobil ako odborný asistent na Fakulte chemického inžinierstva Slovenskej technickej univerzity, neskôr ako odborný asistent, od roku 1968 ako docent na Univerzite Komenského, od roku 1980 ako profesor a v tom istom roku sa stal doktorom matematických vied (DrSc.). Koncom 60. rokov 20. storočia spolu s Lajosom Turczelom (Ipolyszalka) inicioval na Univerzite Komenského špecializáciu matematika-maďarský jazyk a literatúra. Jeho výskumnými oblasťami boli teória čísel a teória grafov. Sám napísal 29 vedeckých prác a v spolupráci s ďalšími 23 štúdií. Formuloval a študoval problém teórie čísel, ktorý je po ňom pomenovaný. Veľkú pozornosť venoval výchove mladých matematikov. Niekoľkokrát prednášal ako hosťujúci prednášajúci v Kanade a Austrálii. Redigoval aj matematické časopisy (1970 – 1971: Matematické obzory, 1989 – 1993: Acta Mathematica Univ. Comeniana). Bol v úzkom kontakte s vynikajúcimi zahraničnými matematikmi, vrátane Maďarov (Pál Erdős, Béla Bollobás atď.). Bol jedným zo zakladateľov a až do svojej smrti prezidentom (Česko)-slovenskej maďarskej vedeckej spoločnosti. Zaoberal sa aj šírením vedeckých poznatkov a jeho aktivity boli v roku 1980 ocenené cenou SZTA. Prekladal maďarské a anglické učebnice matematiky do slovenčiny (Alfréd Rényi: Dialógy o matematike, Prehľad modernej algebry). Jeho rukopisná pozostalosť stále čaká na spracovanie. Ako študent spieval v Mladých srdciach. Spáchal samovraždu. ; ; Jeho hlavné diela: ; Teória čísel, 1976, ; Otec, matka, matematika a ja, 1982, ; Pohľad do dejín matematiky, 1986.