Viktor Alfonz Récsey, Ritschl

* Nagyszombat, 11. júla 1858 – † Bakonybél, 14. októbra 1908 / benediktínsky učiteľ, knihovník, archeológ; ; Stredoškolské vzdelanie začal vo svojom rodnom meste, ktoré absolvoval v Pannonhalme a Győri. Do benediktínskeho rádu vstúpil v roku 1874 a za kňaza bol vysvätený v roku 1881. V roku 1887 vykonal učiteľskú skúšku na Budapeštianskej univerzite. V roku 1887 ochorel v Zalaapáti a počas tohto obdobia pracoval ako archivár. V roku 1888 sa dočasne presťahoval do Celldömölku a potom do Košíc, kde zorganizoval dvadsaťtisíczväzkovú biskupskú knižnicu. Ako člen rádu pôsobil ako učiteľ v Šoproni a Ostrihome a v rokoch 1894 – 1905 bol riaditeľom ústrednej knižnice pannonhalmského arciopátstva a správcom archívu. Po odchode do dôchodku žil v Bakonybéli. Jeho práca sa zameriava na archeológiu a knihovníctvo. Zbieral cenný archeologický materiál pre Pannonhalmské múzeum a Miléniovú výstavu. Publikoval zoznam starých tlačí a starých maďarských kníh Pannonhalmskej knižnice. Taktiež skúmal archeologické pamiatky z rímskeho obdobia v Šoproni a Ostrihome. ; ; Jeho hlavné diela: ; Staroveký názov Šoprone (Scarbantia) a rímske nápisy Šopronskej župy, 1887, ; Život a vedecké dielo Dr. Ármina Vámbéryho, 1887, ; Zoznam kódexov a inkunábul Košickej biskupskej knižnice, 1891, ; Náčrt starých mytologických pamiatok Panónie, 1893, ; Pozostatky kostola svätého Vavrinca v Ostrihome, 1893, ; Hrobky košickej katedrály, 1896, ; Staré tlačené knihy a staré maďarské knihy v knižnici Pannonhalma, 1903 – 1904); Hrobka a bazilika dcéry kráľa svätého Ladislava, cisárovnej Irény, v Byzancii, 1904; Rákócziho kostol v Konštantínopole, 1905; Obrazáreň Pannonhalma, 1907.