Vidiecky dom a archeologické múzeum
Budova, štruktúra
Otváracie hodiny: ; Pondelok: deň voľna ; Utorok - Piatok: 9-12, 13-16 ; ; Víkendy a sviatky: 00421 / 904 021 807 ; ; Kontakt: ; Svodín č. 305, 306, 943 54 Svodín ; Mobil: 00421 / 907 432 055 ; e-mail: edina.svajcer (zavináč) gmail.com ;  , ; ; VIDIECKY DOM ; ; Bol zriadený v bývalom sedliackom dome, ktorý sa so svojím rozsiahlym hospodárskym dvorom a hospodárskymi budovami zdal byť na tento účel obzvlášť vhodný. Bol otvorený 14. októbra 2005 ako pobočka Múzea Jánosa Thaina v Érsekújvári. Do jeho dvora vstupujeme cez latkový „šľahač“, ktorý je súčasťou typického latkového plota. Odtiaľto vchádzame do kuchyne, kde sú na otvorenej peci zoradené rôzne hrnce. ; ; Pri stene je špajza a v rohu miestnosti je umiestnený „šporhelt“. Zariadenie dopĺňa stelázsi („telázsi“) a vodná lavica a nechýba ani charakteristická vyšívaná tapeta. Okno zdobí jednoduchá záclona ušitá z kartónu. Táto miestnosť slúžila predovšetkým na varenie a možno sa v nej vykonávali aj iné domáce práce. Prvá miestnosť (prvý dom, čistá miestnosť) sa otvára sprava s typickým zariadením: dve postele pod oknom, stôl a štyri stoličky, zrkadlo na stene. V rohu liatinová pec, na nej nízky stôl s obrusmi a na ňom socha Márie. Na stenách sú obrazy svätých, na oknách jednoduché záclony a na podlahe domáce koberce. Túto miestnosť využívali niektorí členovia rodiny na spanie a pri slávnostných príležitostiach, ale v zime ju využívali aj na tkanie. Naľavo od kuchyne sa nachádza zadná miestnosť (hátsóház), kde pri dverách stojí pec s lamelami („csíkósporhelt“) a vedľa nej drevená truhlica („fássedány“). V rohu, pod oknom, je rohová lavica, pred ňou stôl. Aj tu je posteľ, vedľa nej šijací stroj a na konci skriňa („kasznyi“). Ďalším zariadením na spanie je poschodová posteľ, t. j. nízka, doma vyrobená dosková posteľ so slameným vrecom a konskou dekou. Vedľa pece je aj vodná lavica. Na stenách sú nevyhnutné ikony a zariadenie dopĺňajú jednoduché záclony, prehozy a nástenné tapety. Táto miestnosť slúžila ako obývačka v modernom zmysle – v zime bola trvalým bydliskom rodiny (tu sa aj varilo), ale v lete bola skôr spálňou. Odtiaľto sa dostaneme do špajze, ktorá je vybavená: múčnou debnou („szuszék“), glazovanými hlinenými hrncami („tótfazekak“), „zírosbödony“, kuchynským riadom, vrecami na múku, stolom s misou na miesenie (tu sa uchovával aj chlieb). Kuchynské náčinie visí prevažne na stenách – doska na krájanie, krájač kapusty, žehlička, miesacia doska a strúhadlá. Pozdĺž boku domu sa tiahne odkvap („falalja“), teda priestor pokrytý predĺženou strechou, z ktorého je prístup do obytných miestností a stajne. Stajňa sa nachádza na konci domu. Kravy a kone sa zvyčajne chovali oddelene, ale stajňa tu bola spoločná. Tu si môžete pozrieť aj zozbierané nástroje na chov zvierat. Pri zadnej stene stajne bola vybudovaná povala a za ňou sa nachádza stodola. Je to typická polyfunkčná budova, ktorá slúžila okrem iného aj ako kočiarňa a „zberňa plev“. Tu sa skladovalo sušené vláknité krmivo, poľnohospodárske náradie a nástroje a v prípade nepriaznivého počasia sa tu vykonávali špinavejšie práce. Na konci stodoly sa nachádza lisovňa a z dvora viedol prístup do pivnice. Medzi stajňou a stodolou je postavená stohovaná pec, v ktorej sa piekol chlieb a iné jedlá. Budova oproti domu sa skladá z dvoch častí. Vpredu je letná kuchyňa, kde sa varilo od jari do jesene a cez deň sa tu zdržiavali členovia rodiny. Tu sa vykonávali aj špinavejšie domáce práce. Vzadu sa nachádzala sýpka, kde sa skladovala úroda obilia. Pred dverami letnej kuchyne je kolová studňa a vedľa sýpky sú tehlové prístrešky. Vpredu je „malý prístrešok“, v strede kurník a ohrada pre prasatá. Za nimi je prístrešok na hrnce, za ním toaleta. Oproti nej je sušiareň kukurice, „góré“. Zo zadnej strany dvora sa otvára brána. ; ; ARCHEOLOGICKÉ MÚZEUM ; ; V rokoch 1995 až 2001 archeológovia zo Slovenského národného múzea vykopali pozostatky zničeného kostola sv. Michala a ešte staršieho kostola, ktorý stál na jeho mieste. Keďže sa našli zaujímavé a poučné nálezy, obec sa rozhodla prezentovať výsledky týchto výskumov verejnosti formou výstavy. ;
Na tento účel bola vedľa vidieckeho domu zakúpená ďalšia budova. Ide o jednoposchodový obdĺžnikový dom so stĺpovou chodbou orientovanou do dvora. Pozostáva z troch miestností (predná izba, kuchyňa a zadná izba), v ktorých si návštevníci môžu systematicky prezrieť výsledky archeologického výskumu. Zvonku sa otvára vchod do strednej miestnosti, ktorá slúži aj ako akási predsieň. Vitríny tu vystavujú rôzne publikácie o Szőgyénovi. V miestnosti vpravo sú umiestnené nálezy nájdené v kostole sv. Michala. Je pravdepodobné, že na mieste tohto kostola sa za vlády sv. Štefana (1000 – 1038) nachádzala menšia kaplnka a modlitebňa. Neskôr bol prestavaný na svätyňu, ku ktorej bola v 13. storočí pristavaná loď. V roku 1685 ho zničili utekajúce turecké vojská a na jeho mieste bol v roku 1731 postavený nový kostol. Ako už bolo spomenuté, v roku 1945 ho ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili do vzduchu a hoci väčšina kostola zostala stáť, nebol znovu postavený. Namiesto toho boli ruiny zbúrané a materiál bol použitý na výstavbu autobusovej zastávky. Počas archeologického výskumu, ktorý sa tu vykonával, bolo vykopaných 218 hrobov (z toho 32 detských), v ktorých sa našli mince, náhrdelníky, strieborné ihlice a gombíky, ostrohy do čižiem a podkovy zo 14. – 17. storočia. Na cintoríne sa našli skladovacie jamy, v ktorých sa počas tureckých vojen uchovávali potraviny, nápoje a cenné predmety. Okolo kostola sa našla aj séria mincí, z ktorých najstaršia pochádza z obdobia vlády Marka Aurélia (139 – 161) a novšie z obdobia vlády Márie Terézie (1740 – 1780). Našlo sa aj množstvo náhrdelníkov, krížov, zbraní, nástrojov, keramických a sklenených predmetov, ako aj strieborných, medených a polodrahokamových šperkov, z ktorých najzaujímavejšie sú vreckové slnečné hodiny, ktoré sú zároveň kompasom. Boli tam vystavené nálezy objavené pri výskume kostola Panny Márie v časti obce Németszőgyéni. Archeologický výskum tohto kostola ukázal, že bol postavený v 11. – 12. storočí a mal dĺžku približne 25 m. Najväčšia šírka jeho lode dosahovala 11,5 metra. Zostala z neho 150 cm široká priekopa a 200 cm široká priekopa na západnej strane kostola. V západnej časti lode bol vykopaný kamenný blok s rozmermi 250 x 200 cm, ktorý bol pravdepodobne základom zvonice, ktorá patrila drevenej kaplnke, ktorá tu stála pred kamenným kostolom. Kostol bol natrvalo zničený počas tureckých vojen. Dnes na tomto mieste stojí socha Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorú miestni nazývajú jednoducho „obraz Márie“. V okolí kostola bolo vykopaných 90 hrobov s množstvom mincí. Jeden z nich (poškodený) pochádza z obdobia Rímskej ríše, ostatné z obdobia medzi 13. storočím a druhou polovicou 18. storočia. V troch hroboch sa našli náhrdelníky, kríže, habánske nože a kľúče, ako aj zlaté, strieborné a medené náhrdelníky s granátovými kameňmi. Najcennejším nálezom je rímsky bronzový krucifix (z procesijného kríža) so stopami pozlátenia. Telo má na hlave korunu a ľavé rameno je odlomené. Všetky tieto nálezy je možné vidieť v pôvodnej podobe alebo na fotografiách a neskôr budú vyrobené aj realistické kópie cenných šperkov. Väčšina miest na Slovensku sa takouto výstavou nemôže pochváliť. Podrobnejšie sa o tom píše v knihe Zoltána Drenka „Dva zničené kostoly v Szőgyénbene“, ktorá vyšla v roku 2005. V miestnosti naľavo od múzea – takzvanej zadnej miestnosti bývalej obytnej budovy – si návštevníci môžu pozrieť dokumenty zobrazujúce životy rodiny Csongrádyovcov a sestry Márie Nicefory Királyovej zo Szőgyénu.
;  ,