:
:
Nasledovníci Márie, počúvajte!
Pieseň
1. Počúvajte, ctitelia Márie,
Tento zázračný príbeh je o svätej čitateľke.
Neďaleko Mariazellu žilo malé dievčatko,
ktorej veľkou radosťou bolo mať svätú čitateľku.
2. Už ako malé dievčatko cítila takú horlivosť,
že jej srdce horelo len pre Máriu,
svätá čitateľka bola jej pokladom,
jej liekom v núdzi, jej útechou v smútku.
3. S čistou oddanosťou dievča každý deň recitovalo pätnásť desiatkov z čitateľky.
Raz sa horlivé dievča so svätou oddanosťou vybralo do Mariazellu
so svojou svätou čitateľkou.
4. Zbožné dievča dokončilo svoju modlitbu Anjel Pána,
Oroduj za nás, svätá Matka Božia,
Zbožnú modlitbu prerušujú hlasy,
V húštine lesa rinčali zbrane.
5. Čoskoro zachmúrení lupiči obkľúčili
dievča, ktoré držalo ruženec k nebu.
–, Stoj, –, povedali, –, ak ti je život drahý,
Daj mi, čo máš, svoje šaty, svoje peniaze.
6. V ich rukách sa leskne nôž vo svetle zapálenej lampy,
Dievča sa pokorne pozrie do očí lupičov,
Povedala: –, Dobrí ľudia, nemám peniaze,
Tento ruženec je môj jediný poklad.
7. Idem k Márii prosiť o milosť,
vezmem si srdce, ona nepotrebuje bohatstvo.
–, Tak kde je tvoje srdce –, povedali lupiči,
Nevidíme v tebe nič iné ako drevenú čítačku.
8. Posmešne pokračujú: –, Ak nemáš peniaze,
Uvidíme, ako si v rukách unesieš srdce.
–, Nevedia, čo robia, –, povedalo dievča vrúcne,
Odpusť mne, ktorá som zomrela na kríži.
9. S tým jeden zo zloduchov
chytí dievča za pery, druhý jej zviaže ruky.
Stlačí dievčaťu čítačku v ruke,
Lupič jej vytiahne šaty z pŕs.
10. A vrazil nôž do dievčenskej hrude,
Vyrezal ním jej nevinné srdiečko.
Ó, zázrak zázrakov, dievča vstalo,
S úsmevom na perách ju pozdravilo.
11. Takto prehovoril k zlému, ako sľúbil:
–, Aby som ho mohol vziať do ruky, daj mi moje srdce.
Už má v ruke svoje vlastné srdce,
Bez slova náreku ho vezme do veľkého Mariazellu.
12. Takto oslovil zlých ľudí:
–, Poďte so mnou chváliť Máriu.
Hriešnici sa desia, keď dievča uvidia,
Sami od seba vyhadzujú svoje vražedné zbrane.
13. Roztrhli si šaty, padli na kolená,
S nárekom volali za dievčaťom:
–, Dcéra Mária, ó, odpusť nám,
Pôjdeme s tebou chváliť Máriu.
14. Nasledovali dievča na kolenách,
A dosiahli hranice Mariazellu,
Zvony samy od seba zazvonili,
Ruky anjelov ich ťahali.
15. Dievča išlo so srdcom k oltáru,
Položila ho pred Máriu s týmito slovami:
–, Hľa, prijmi, ó Panna, moje srdce odo mňa,
Pozdvihni do neba, vezmi ma k sebe.
16. Tak sa vyspovedal pred oltárom, dal prijímanie,
Jeho čistá duša vystúpila do neba, k anjelom.
A bezbožní činili pokánie zo svojich hriechov,
Stali sa prísne žijúcimi pustovníkmi.
Nech je to na oslávenie Márie a na spásu našich duší!
Tento zázračný príbeh je o svätej čitateľke.
Neďaleko Mariazellu žilo malé dievčatko,
ktorej veľkou radosťou bolo mať svätú čitateľku.
2. Už ako malé dievčatko cítila takú horlivosť,
že jej srdce horelo len pre Máriu,
svätá čitateľka bola jej pokladom,
jej liekom v núdzi, jej útechou v smútku.
3. S čistou oddanosťou dievča každý deň recitovalo pätnásť desiatkov z čitateľky.
Raz sa horlivé dievča so svätou oddanosťou vybralo do Mariazellu
so svojou svätou čitateľkou.
4. Zbožné dievča dokončilo svoju modlitbu Anjel Pána,
Oroduj za nás, svätá Matka Božia,
Zbožnú modlitbu prerušujú hlasy,
V húštine lesa rinčali zbrane.
5. Čoskoro zachmúrení lupiči obkľúčili
dievča, ktoré držalo ruženec k nebu.
–, Stoj, –, povedali, –, ak ti je život drahý,
Daj mi, čo máš, svoje šaty, svoje peniaze.
6. V ich rukách sa leskne nôž vo svetle zapálenej lampy,
Dievča sa pokorne pozrie do očí lupičov,
Povedala: –, Dobrí ľudia, nemám peniaze,
Tento ruženec je môj jediný poklad.
7. Idem k Márii prosiť o milosť,
vezmem si srdce, ona nepotrebuje bohatstvo.
–, Tak kde je tvoje srdce –, povedali lupiči,
Nevidíme v tebe nič iné ako drevenú čítačku.
8. Posmešne pokračujú: –, Ak nemáš peniaze,
Uvidíme, ako si v rukách unesieš srdce.
–, Nevedia, čo robia, –, povedalo dievča vrúcne,
Odpusť mne, ktorá som zomrela na kríži.
9. S tým jeden zo zloduchov
chytí dievča za pery, druhý jej zviaže ruky.
Stlačí dievčaťu čítačku v ruke,
Lupič jej vytiahne šaty z pŕs.
10. A vrazil nôž do dievčenskej hrude,
Vyrezal ním jej nevinné srdiečko.
Ó, zázrak zázrakov, dievča vstalo,
S úsmevom na perách ju pozdravilo.
11. Takto prehovoril k zlému, ako sľúbil:
–, Aby som ho mohol vziať do ruky, daj mi moje srdce.
Už má v ruke svoje vlastné srdce,
Bez slova náreku ho vezme do veľkého Mariazellu.
12. Takto oslovil zlých ľudí:
–, Poďte so mnou chváliť Máriu.
Hriešnici sa desia, keď dievča uvidia,
Sami od seba vyhadzujú svoje vražedné zbrane.
13. Roztrhli si šaty, padli na kolená,
S nárekom volali za dievčaťom:
–, Dcéra Mária, ó, odpusť nám,
Pôjdeme s tebou chváliť Máriu.
14. Nasledovali dievča na kolenách,
A dosiahli hranice Mariazellu,
Zvony samy od seba zazvonili,
Ruky anjelov ich ťahali.
15. Dievča išlo so srdcom k oltáru,
Položila ho pred Máriu s týmito slovami:
–, Hľa, prijmi, ó Panna, moje srdce odo mňa,
Pozdvihni do neba, vezmi ma k sebe.
16. Tak sa vyspovedal pred oltárom, dal prijímanie,
Jeho čistá duša vystúpila do neba, k anjelom.
A bezbožní činili pokánie zo svojich hriechov,
Stali sa prísne žijúcimi pustovníkmi.
Nech je to na oslávenie Márie a na spásu našich duší!