Václav Trnka

* Tábor, 16. októbra 1739 – † Pešť, 12. mája 1791 / lekár, univerzitný profesor; ; Štúdium ukončil v Prahe a Viedni. Lekársky titul získal vo Viedni v roku 1770. V roku 1769 ho van Swieten vymenoval za asistenta lekára vo viedenskej vojenskej nemocnici. V roku 1770 sa stal profesorom anatómie a pitvy na Univerzite v Nagyszombate. Swietenovi sa niekoľkokrát sťažoval, že bez ľudských mŕtvol nie je možné skutočne skúmať ani vyučovať stavbu ľudského tela. ; Napriek pokynom kráľovninho poradcu sa župy zdráhali prevážať telá popravených zločincov do Nagyszombatu na pitvu. Márne tiež naliehal na zaobstaranie moderných prístrojov. V rokoch 1785 – 1786 bol profesorom všeobecnej patológie a farmakológie, v rokoch 1786 až 1791 internej medicíny na univerzite v Budíne a v rokoch 1786 – 1787 bol rektorom univerzity. Bol to polyhistorický typ človeka, ktorý sa zaujímal o mnoho vecí. Ovládal osem jazykov (vrátane maďarčiny). V porovnaní s vtedajšími podmienkami sa mu podarilo vytvoriť si vlastnú špecializovanú knižnicu, ktorá mala približne 3 000 zväzkov a bola v roku 1790 vydražená. Za mimoriadne významnú sa považuje jeho pedagogická činnosť. Jeho hlavné diela: ; Historia febrium, 1775, ; Commentarius de tetano, 1777, ; De diabete commentarius, 1778, ; Historia cophoseos et barycoiae, 1781, ; Historia amauroseos... I–II., 1781(nem.: 1790), ; Historia ophithalmiae..., 1783, ; Historia febris..., 1783 (nem.: 1784), ; De prolapsu ani, 1785, ; Historia rachitidis..., 1787; (nem.: 1789), Historia tympanitidis..., 1788, ; Abhandlung über das Magenweh, 1788, ; Geschichte der englischen Krankheit, 1789, ; Historia haemorrhoidum... I–III., 1794–1795.