Trenčiansky hrad

Súčasný Trenčiansky hrad sa týči nad údolím Váhu na vápencovom brale Hradného vrchu (Mária vrch) v srdci mesta Trenčín. Hrad s pomerne rozsiahlou rozlohou je pomerne dobre zrekonštruovaný. Hradný vrch je z troch strán veľmi strmý, len v južnej časti je miernejší. Hrad je charakteristickou pamiatkou nielen mesta Trenčín, ale aj celého stredného Považia. Hrad je súčasťou Trenčianskeho múzea, založeného v roku 1877, ktoré v Borbálovom paláci prezentuje život stredovekej šľachty, jej zariadenie, vtedajšie zbrane v hrade a v Lajosovom paláci praveké nálezy a etnografickú minulosť oblasti. V hospodárskej budove bola zriadená galéria. Najstaršie informácie o výstavbe bašty na hradnom vrchu pochádzajú z 11. storočia za čias Árpádovcov. Hrad odolal tatárskym útokom za vlády Belu IV. Po vymretí dynastie Árpádovcov si mladý kráľ Máté Čák zriadil sídlo v Trenčíne, kde postavil aj palác pre hrad a tiež dal výrazne rozšíriť a premeniť baštu z 11. storočia, ktorá sa nazývala Mátého bašta. Po smrti Máté Čáka patril hrad od roku 1321 Karolovi Róbertovi, ktorý tu v roku 1335 rokoval s českým a poľským kráľom. Za vlády Ľudovíta Veľkého bol horný hrad posilnený a hradný palác prestavaný. Ľudovít Veľký tu v roku 1362 rokoval so Žigmundom Luxemburským o sobáši dcéry Ľudovíta Veľkého, Márie Žigmundovej. Keďže sa Žigmund ako český kráľ dostal do konfliktu s husitmi, opevnil Trenčiansky hrad v očakávaní útoku Uhorska. V tomto čase bol postavený Borbálov palác a hradná kaplnka, čo naznačuje, že Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Borbále. V roku 1431 husiti neúspešne obliehali hrad. Po smrti Alberta Habsburského sa na hrade usadil János Giskra, ktorý sa v roku 1462 dohodol s Matyášom Hunyadim, a tak sa hrad vrátil do kráľovských rúk. Matyáš však hrad zastavil. Zástavu zaplatil až István Szapolyai v roku 1477. Podľa legendy bola v tomto čase postavená hradná studňa. Po Istvánovi Szapolyai sa majiteľom hradu stal jeho syn János, ale po Ferdinandovej korunovácii bol hrad obliehaný. 30. júna 1528 hradná stráž odovzdala hrad cisárskemu generálovi Katzianerovi. Počas obliehania bol hrad značne poškodený a jeho opravy vykonala rodina Illésházyovcov, ktorí sa od roku 1586 stali dedičnými ispánmi Trenčianskej župy. Turci Trenčín podpálili, ale nepokúsili sa hrad obliehať. Počas Rákóczyho povstania bol Trenčín v rokoch 1704 až 1708 pod nadvládou kurucov, ktorí ho však 3. augusta 1708 stratili po bitke, ktorá sa skončila ťažkou porážkou. 11. júna 1790 hrad vyhorel, po čom začal chátrať a jeho zariadenie odstránila rodina Illésházyovcov (mnohé kusy dnes vlastní neďaleké Trenčianske múzeum). Koncom 19. storočia bol hrad zakonzervovaný, aby sa zabránilo ďalšiemu chátraniu. V roku 1905 ruiny získalo mesto Trenčín a po prvej svetovej vojne ich spravoval Československý turistický spolok. Hrad je od roku 1952 pamiatkou 1. kategórie, takže rekonštrukcie stále prebiehajú. Tomu vďačí za svoj súčasný dobrý stav. V múroch hradu, ktorý je považovaný za jednu z najznámejších pamiatok na Slovensku, sa nachádza galéria a expozícia zbraní Trenčianskeho múzea a v lete sa tu konajú stredoveké hradné hry.