Tradičné ovocné stromy

Súčasťou tradičnej stravy je konzumácia ovocia. V priebehu stáročí sa staré odrody dobre prispôsobili miestnym pôdnym a klimatickým podmienkam, preto sa ich pestovanie odporúča aj dnes a pravdepodobne by bolo potrebné oveľa menej chemických prípravkov. Jablká možno považovať za najrozšírenejší ovocný druh a bolo známych mnoho miestnych odrôd, ako napríklad Bőralma, Panyikalma, Jonatán atď. Na zimu sa tiež skladovali zabalené do slamy. Hruška sa spomína už v tzv. 2. Zoborskom liste vydanom v roku 1113 v okolí Nitry. Bodok má dodnes veľký kult (hruška Arpára írő, hruška Hermán, hruška Piros bélő, hruška Télikörte atď.), používali sa jednak na čerstvú konzumáciu a neskoré odrody vhodné na tento účel sa používali ako zimný zdroj vitamínov, ale aj na výrobu pálinky. Slivky sa používali na výrobu džemu, sušených sliviek a pálinky, pričom najznámejšie odrody boli Hosszúszemő, Gömbölyő, Sárgaszemő, Duráncai, Besztercei atď. Často sa pestovali žlté marhule (ich stromy žili oveľa dlhšie ako ostatné odrody) a jesenné marhule (tie posledné napríklad medzi hlavnými kvetmi vinice), čerešne (na dvoroch, vo vinici), vlašské orechy (boli obľúbené v pečive a koláčoch). Moruša (tu „černica“), ktorá bola inde pomerne vzácna, sa stala jedným z najrozšírenejších druhov stromov, pretože tento druh sprevádzal všetky pohraničné cesty (Öreg Pogrányi út, Lázaki út, Bábindal út, Szőlőhegyi út). Podľa našich vedomostí chov priadky morušovej podporil jej pestovanie v takom veľkom rozsahu, ale konzumovala sa aj čerstvá alebo sa používala na výrobu pálinky. Na vinohradníckom kopci nájdeme ešte niekoľko jarabín, ktoré sú veľmi cenené (takmer každý strom rodí iný druh ovocia!), jedli sa čerstvé po zhnednutí, ale používali sa aj na výrobu pálinky. Podobne sa na vinohradníckom kopci čakalo na mierne vykvasenie plodov mišpulových kríkov (tu „muskoja“). Dnes sa rozširujú čoraz modernejšie druhy a vtrhli aj vzácne exempláre fíg, kivi, granátových jabĺk a teraz aj pistácií.