Ortvay Tivadar, Orthmayer

* Németciklova, 19. novembra 1843 – † Budapešť, 8. júla 1916 / Rímskokatolícky kňaz, historik, geograf, archeológ, akademický pedagóg, člen Maďarskej akadémie vied (1905); ; Strednú školu a teologické štúdiá absolvoval v Temešvári. Najprv pôsobil ako farár na viacerých miestach (Kikinda, Németoravica, Németciklova, Fehértemplom), potom ako učiteľ na Lugošiho gymnáziu. Medzitým získal aj univerzitnú súkromnú učiteľskú kvalifikáciu. Od roku 1873 bol pomocným správcom archívu starožitností MNM, v roku 1875 vyučoval maďarčinu a dejepis na Právnickej akadémii v Bratislave, v roku 1892 sa stal pápežským komorníkom a v roku 1900 sa stal opátom v Csanáde. Súbežne bol v rokoch 1894 – 1900 riaditeľom učiteľskej školy v Orsolyte v Bratislave. Ako historik dôkladne preskúmal historickú hydrografiu a stredovekú cirkevnú geografiu Karpatskej kotliny s originálnym, novým prístupom, založeným na terénnych prieskumoch a archívnom výskume. Významne sa venoval historickému a prírodovednému opisu Bratislavskej a Temešskej župy a monograficky spracoval aj život manželky a vdovy Ľudovíta II., Márie Habsburskej. Počas svojho archeologického výskumu sa okrem typológie pravekých kamenných nástrojov pokúsil zmapovať starovekú panónsku cestnú sieť a lokalizovať rieky Margum v Moesii a rieky Tibiscum v Dácii. Počas terénneho výskumu, ktorý slúžil ako podklad pre jeho výskum, vypracoval početné topografické prieskumy a mapové náčrty hydrografie a archeologických lokalít Uhorska. Písal aj politickú a verejnoprávnu publicistiku, pamätné prejavy, cestopisné správy a poľovnícke články. V rokoch 1871 až 1874 redigoval časopis Historická databáza Csanádskej diecézy, v rokoch 1875 – 1876 bol zástupcom redaktora Archeologického bulletinu a v rokoch 1901 – 1906 bol spolueditorom Bulletinu Prírodovednej a lekárskej spoločnosti v Pozsonyi. Napísal takmer sto historických, archeologických a geografických článkov pre Univerzálnu maďarskú encyklopédiu. Jeho najvýznamnejším dielom je štvorzväzková monografia o dejinách Pozsony. Bol pochovaný na Andrášovom cintoríne v Pozsony vedľa svojej matky. ; ; Jeho hlavné diela: ; Geografické zoskupenie maďarských dunajských ostrovov a faktory ich vzniku, 1880, ; Stará hydrografia Uhorska do konca 13. storočia, I – II., 1882, ; Sto rokov života uhorskej kolégia: Pri príležitosti existencie Kráľovskej akadémie v Bratislave v rokoch 1784 až 1884, 1884, ; Porovnávacie štúdie o pôvode a starobylosti uhorských a severoeurópskych prehistorických kamenných nástrojov I – II., 1885, ; Cirkevný pozemkový prieskum Uhorska na začiatku 14. storočia I – III., 1891–1892, ; Dejiny mesta Bratislava I – IV., 1892–1913, ; Dejiny Temešvárskej župy a mesta Temešvár I–IV., 1896–1914, ; Ulice a námestia mesta Bratislava, 1905, Mária, manželka uhorského kráľa Ľudovíta II., 1914.