Titius Pius Vendel

* Jászó, 23. októbra 1801 – † Pirano, 20. decembra 1884 / Premontrejský mních, apoštolský spovedník, algológ, zoológ; ; Členom premontrejského rádu sa stal v roku 1823 a za kňaza bol vysvätený v roku 1828. Bol učiteľom latinčiny v Levoči, Arade a potom v Kézdivásárhelyi. Písal a kázal v mnohých jazykoch (maďarčine, nemčine, slovenčine, češtine, rusínčine, chorvátčine), preto bol povolaný za táborového kaplána a slúžil v pešom pluku Leiningen-Westerburg v Przemysle a potom od roku 1846 v Dalmácii. Študoval faunu a riasy Jadranského mora a pobrežia a vytvoril rozsiahlu zbierku. Našiel 64 druhov rias, ktoré sa predtým v literatúre neobjavili, ale sám ich nepublikoval, takže nie je nikde uvedený ako ich objaviteľ. V rokoch 1850 – 1851 pôsobil v Arade, potom bol povolaný späť do služby. V auguste 1852 ho jeho predstavený vymenoval za apoštolského spovedníka a potom natrvalo opustil armádu. V roku 1854 sa usadil v Spalate a pokračoval vo svojom výskume, potom od roku 1856 bol opátom v Levskom. Neskôr sa vrátil do Dalmácie a žil tam až do svojej smrti. Niekoľko morských živočíchov, ktoré objavil, bolo pomenovaných po ňom. Vzorky zo svojej zbierky daroval takmer všetkým európskym univerzitám.