Tihamer Fabinyi

* Hisnyóvíz, 7. augusta 1890 – † Boston/USA, 11. júna 1953 / právnik, minister, člen Maďarskej akadémie vied (1940); ; Právnické štúdium absolvoval na univerzitách v Berlíne, Lipsku, Cambridge a Budapešti (1913). Pracoval ako právny koncipient a potom ako sudca pre tvorbu zákonov v oddelení pre tvorbu zákonov Ministerstva spravodlivosti. Bol právnym riaditeľom spoločnosti Ganz Danubius Rt. (1921), neskôr si otvoril advokátsku kanceláriu. Od roku 1924 pôsobil ako súkromný prednášajúci procesného práva na Univerzite Pázmány Pétera a od roku 1927 bol profesorom na Ekonomickej univerzite. Bol poslancom parlamentu za Kiskundorozsma s programom Strany národnej jednoty (1931 – 1936) a zároveň ministrom obchodu (1. októbra 1932 – 4. marca 1935). Prispel k rozvoju maďarsko-talianskych obchodných vzťahov, lodnej dopravy na Dunaji, cestovného ruchu a rekreačnej oblasti jazera Balaton. Ministrom financií bol od 6. januára 1935 do 9. marca 1938. ; Po vyhlásení „Győrského programu“ sa úradu ujal Lajos Reményi-Schneller. Počas jeho vlády sa obnovila rovnováha štátneho rozpočtu, krajina vyrovnala svoje zahraničné dlhy, zrušila sa finančná kontrola Spoločnosti národov a dlhy nahromadené v súvislosti s rozdeľovaním pôdy boli znovu regulované a čiastočne vyrovnané. V rokoch 1938 až 1944 bol prezidentom Maďarskej všeobecnej úverovej banky. Po nemeckej okupácii (19. marca 1944) sa usadil najprv vo Švajčiarsku a potom v USA. ; ; Jeho hlavné diela: ; Rozhodcovské konanie, 1920, ; Zákon o občianskom súdnom poriadku a právnej praxi I-II., 1931; Dedičské právo a dedičské konanie, 1935.