Tibor Székely, Šekelj

* Székesfehérvár, 14. februára 1912 – † Subotica, 20. septembra 1988 / geografický cestovateľ, esperantista, spisovateľ ; ; Jeho otec bol veterinár, a preto sa s rodinou často sťahoval. Keď začal chodiť do školy, žil s rodičmi v Nagykikinde vo Vojvodine. Strednú školu však dokončil v Nikšiči v Čiernej Hore. Vyštudoval právo na Záhrebskej univerzite, potom pracoval ako novinár a v roku 1939 cestoval do Argentíny ako korešpondent, aby písal o juhoslovanských emigrantoch. Túto úlohu pravdepodobne prijal aj kvôli svojmu židovskému pôvodu, aby bol čo najďalej od Európy. Do Juhoslávie sa vrátil až v roku 1954, ale naďalej často cestoval po svete. Afriku prvýkrát navštívil v roku 1962. Od roku 1972 žil v Subotici a odišiel do dôchodku ako riaditeľ múzea. O svojich cestovateľských zážitkoch napísal množstvo kníh, štúdií a reportáží, prevažne v esperante, ktoré boli potom preložené do mnohých ďalších jazykov. Okrem rodnej maďarčiny ovládal viac ako 20 jazykov v rôznej miere, vrátane srbochorvátčiny, nemčiny, angličtiny, francúzštiny, španielčiny, taliančiny a esperanta na konverzačnej úrovni. Bol členom Esperantskej jazykovej akadémie a čestným členom Svetovej esperantskej asociácie. Okrem kníh v esperantskom jazyku písal aj poviedky v esperante, srbochorvátčine a španielčine. Napísal aj niekoľko kníh a článkov o význame a budúcich možnostiach esperanta. Jeho etnografická zbierka, ktorú získal počas ciest po Južnej Amerike, Afrike, Ázii a Oceánii, sa nachádza v múzeu Zenta.