Tibor Kolbenheyer

* Rimaszombat, 12. septembra 1917 – † Košice, 9. marca 1993 / geofyzik, astrofyzik, univerzitný profesor, čestný člen Maďarskej akadémie vied (1979); ; Strednú školu ukončil v Lošonci. V rokoch 1935 až 1938 študoval fyziku, astronómiu a matematiku na Karlovej univerzite v Prahe a od roku 1938 na Univerzite Pázmány Pétera v Budapešti. Štúdium ukončil v roku 1940 a doktorát získal v roku 1941. V rokoch 1941 až 1942, potom v rokoch 1944 až 1947, bol kolegom Svábhegyiho Csillagvizsgálóa a súbežne v rokoch 1942 až 1945 pracoval ako geofyzik v skupine Kaposvár v rámci Hungarian-American Oil Industry Co. (MAORT), kde vykonával gravitačné merania. V roku 1947 sa vrátil do Československa a do roku 1951 pracoval v Slovenskom geologickom ústave v Bratislave, potom v rokoch 1951 – 1952 bol kolegom v Rudnom výskumnom ústave. Od roku 1952 prednášal geofyzikálne predmety na Univerzite Komenského v Bratislave a podieľal sa na organizačných prácach súvisiacich so založením Technickej univerzity v Košiciach. V akademickom roku 1953/1954 pôsobil ako dekan technickej univerzity a v rokoch 1955 až 1963 ako rektor. Súbežne v roku 1953 založil Geofyzikálny výskumný ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorého prácu riadil ako riaditeľ až do roku 1962. Od roku 1966 pôsobil ako profesor na Katedre teoretickej fyziky a geofyziky Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, tiež v Košiciach, a v rokoch 1969 až 1972 pôsobil aj ako dekan ústavu. Na začiatku svojej vedeckej kariéry ho priťahovala astrofyzika, pričom svoju dizertačnú prácu napísal o rovnovážnom stave galaktických hviezdokôp a zaoberal sa aj dynamikou asteroidov a komét. Od konca 40. rokov 20. storočia sa jeho výskum výlučne zameriaval na geofyzikálne otázky, najmä na skúmanie gravitačných anomálií a rozsiahly gravimetrický výskum na južnom Slovensku. Kombináciou gravitačného výskumu s geoelektrickými metódami výskumu úspešne preskúmal využiteľné zásoby surovín ukryté hlboko v zemi a okrem iného sa zaslúžil aj o objav ložiska magnezitu Patakalj. Významné sú aj jeho teoretické práce a výpočty o správaní a dynamike dvoj- a trojrozmerných magnetických polí. V roku 1972 sa stal riadnym členom Československej akadémie vied. Maďarská akadémia vied ho v roku 1979 zvolila za čestného člena. Publikoval viac ako 60 vedeckých prác v českých, slovenských, maďarských a iných zahraničných časopisoch. ; ; Jeho hlavné diela: ; O rovnováhe galaktických hviezdnych oblakov a hviezdokôp, 1941; O kométach, 1942; Dynamika sústavy Mliečnej dráhy, 1942; Astronómia v atómovom veku (s Györgyelom Kulinom), 1946.