Tivadar Kežmarszky

* Szepesváralja, 2. mája 1842 – † Budapešť, 18. mája 1902 / pôrodník, univerzitný profesor; ; Stredné vzdelanie ukončil v Levoči a Košiciach. Lekársky titul získal na Peštianskej univerzite v roku 1865. Po krátkej stáži v domácej nemocnici strávil dva roky v zahraničí. V rokoch 1869 až 1872 pôsobil ako odborný asistent na pôrodníckej klinike Peštianskej univerzity. Po odchode profesora Jánosa Dieschera (1813 – 1883) do dôchodku sa v roku 1874 stal prednostom pôrodníckej kliniky. Od roku 1876 bol mimoriadnym profesorom a od roku 1879 riadnym profesorom. Zaviedol presné zaznamenávanie pozorovaných údajov týkajúcich sa pacientok, hlavičiek pacientov a zdravotných záznamov, ktoré sa dali neskôr študovať. Je tiež považovaný za priekopníka pôrodníckej chemoterapie, pretože používal intravenózne injekcie sublimátu u žien s popôrodnou horúčkou. Pripisuje sa mu tiež vývoj viacerých nástrojov a postupov, ktoré sa používajú dodnes. Jeho veľkou zásluhou je organizácia maďarského pôrodníctva a zavedenie moderného vzdelávania v oblasti pôrodníctva. Založil inštitút pre vzdelávanie pôrodných asistentiek. Bol jedným z pripravovateľov tzv. zákona o pôrodníctve. Bol jedným z prvých stúpencov Semmelweisovej teórie asepsy. Bol vymenovaný za dvorného radcu. Jeho smrť bola spôsobená peritonitídou. ; ; Jeho hlavné diela: ; A szélészet tankönyve a babák számára, 1876, ; Szülészeti nytézetek, 1894, ; A szélészet könyve (upravil pre tlač Dr. Sándor), 1904.