Múzeum Barsi

Múzeum Barsi bolo založené vďaka starostovi Lévána Nécseyho z Verebély, Józsefovi Nécseyovi, ktorý v roku 1927 daroval mestu svoju zbierku. Nécsey daroval múzeu archeologické nálezy z oblasti Verebély a pozdĺž dolného toku rieky Garam, etnografické predmety zo severnej časti župy Bars a oblasti Zólyom, ako aj obrazy talianskych, holandských a španielskych maliarov, cenný epistolárny materiál a približne 1500 zväzkov kníh. Múzeum bolo zriadené v miestnostiach na prvom poschodí budovy radnice. Jeho prvým riaditeľom bol učiteľ Jenő Kriek. Po Nécseyovi sa mu pripisuje najväčšia zásluha za vznik Lévánskeho múzea. Zbierka sa rozrástla vďaka darom od rôznych inštitúcií a súkromných osôb a ďalej sa rozšírila vďaka cennému daru piaristického gymnázia. Múzeum získalo aj časť exotickej africkej zbierky Kálmána Kittenbergera, ktorý sa narodil v Léváne. Mestské úrady v roku 1946 zverili správu múzea a mestskej knižnice učiteľovi na dôchodku Pálovi Huljákovi. Neúnavne pracoval na rekonštrukcii expozícií a organizácii zbierky. V roku 1954 sa múzeum muselo presťahovať do starého františkánskeho barokového kláštora, kde po znárodnení päť rokov fungovalo v otrasných podmienkach ako Múzeum Járási Honismereti. Na jeseň 1958 sa presťahovalo do opevnenia hradu Léva, tzv. Kapitánskej budovy, kde sa múzeum nachádza dodnes. V týchto rokoch bol vedúcim múzea Ján Kováčik a v roku 1959 sa riaditeľom inštitúcie stal Ján Beňuch. Prvé výstavy boli dočasné. Po komplexnej rekonštrukcii v roku 1967 sa mohli výstavy rozšíriť v jednej z hradných bášt: napr. výstava prezentujúca históriu farmácie, vďaka lekárnikom z Lévy, ale predovšetkým Dr. Ernőovi Altovi. Rozsiahla rekonštrukcia múzejných expozícií sa začala v roku 1977 a od roku 1988 sú dočasné výstavy múzea umiestnené v hrade Dobó. Po rekonštrukcii tzv. Kapitánskej budovy múzeum v roku 2001 otvorilo svoje stále expozície, expozíciu prezentujúcu históriu farmácie, a galériu Nécsey József. Bohatá a cenná zbierka Múzea Barsi pozostáva z viac ako 80 000 predmetov. Patria sem materiály z prírodných vied, histórie, archeológie, numizmatiky, etnografie a výstavy výtvarného umenia. Začiatkom sedemdesiatych rokov bola inštitúcia rozšírená o budovy, ktoré sú dodnes v správe múzea. V Bagonyá sa nachádza vodný mlyn, ktorý bol prerobený na múzeum, a v Tegzesborfő skupina skalných obydlí vytesaných do tufu, ktoré boli vyhlásené za chránenú pamiatku ľudovej architektúry.