Socha Najsvätejšej Trojice

Spoloční vlastníci dedín Upper a Al-Baka sa v zakladajúcej listine zo 16. apríla 1871 zaviazali k údržbe **Sochy Najsvätejšej Trojice** (v prameňoch spomínanej ako **„obraz Najsvätejšej Trojice”) umiestnenej medzi Fel- a Al-Baka. Sľúbili, že ju v prípade jej zrútenia znovu postavia alebo zachovajú jej stav zdobeným a vhodným spôsobom spolu so svojimi právnymi nástupcami: ; ; „My, šľachticí majitelia Hornej a Dolnej Baky, s úmyslom zachovať obraz Najsvätejšej Trojice, ktorý v súčasnosti stojí na trávniku medzi dvoma Bakami, na večnosť a v prípade jeho zrútenia v priebehu času ho znovu postaviť, sa v súlade s nariadením cirkevnej vrchnosti zaväzujeme seba a našich právnych nástupcov k jeho budúcej, okrasnej a vhodnej údržbe na večnosť, na čo splnomocňujeme súčasných a budúcich predstavených, aby považovali za svoju povinnosť vykonávať ju na náklady pokladnice spoločného majetku vždy, keď bude jeho obnova potrebná. Pre väčšiu dôveryhodnosť vydávame našu túto zakladaciu listinu, potvrdenú našimi podpismi. Dátum: Baka, 16. apríla 1871.“ Podpisovatelia: prísažný József Albert, prísažný Károly Ocsvay, verejný prenajímateľ Ignátz Nogell, prísažný Ágoston Jankó, prísažný Sándor Aranyosi, prísažný István Fitos a poručík Dániell Fitos. Finančná situácia nadácie, ktorú založili verejní vlastníci pôdy v Bake, siaha až do roku 1943. Podľa správy, ktorú vypracoval bývalý backý farár József Schill, ktorá sa týka fondu farskej nadácie, mala Nadácia sochy Najsvätejšej Trojice dva roky pred koncom druhej svetovej vojny 12 pengov akciového kapitálu a 48 pengov prevádzkového kapitálu, spolu 60 pengov. Po roku 1945 je socha v súčasnej podobe viditeľná vďaka práci a spolupráci backého farára Károlya Horvátha a veriacich.