István Tamasko
Iné - iné
* Bratislava, 15. februára 1801 – † Bratislava, 26. januára 1881 / orientalista, filológ, prekladateľ, sanskritológ, učiteľ ; ; Pochádzal z evanjelickej rodiny, študoval na Bratislavskom evanjelickom lýceu, kde v roku 1822 pol roka učil v prvej triede gramatiky ako suplujúci učiteľ. Potom pokračoval v štúdiu na novootvorenej protestantskej teologickej fakulte vo Viedni. Po roku a pol sa vrátil do vlasti a istý čas učil. Po tom, čo sa protestantom opäť otvorila možnosť študovať na zahraničných univerzitách, Tamáskó odišiel do Göttingenu, kde dva roky študoval sanskrit a arabčinu. Po návrate domov sa stal riaditeľom vyššej meštianskej školy v Bazine. Od roku 1838 bol riaditeľom Bratislavského evanjelického lýcea. Bol učiteľom syntaktického oddelenia lýcea a od roku 1862 prijal aj učiteľské miesto na dievčenskej škole v Bratislave a učil tam až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1872. Pri príležitosti 50. výročia svojho palatína pozdravil v roku 1846 arcivojvodu Jozefa v sanskrtskej poézii. Preložil do latinčiny báseň Mihálya Vörösmartyho Szózat. ; ; Jeho hlavné diela: ; De causis linguae Sancritae, 1831, ; Vezérfonal a világtörténeti elbészésekre, 1845, ; Danielis Berzsenyi poetae Ecclogae, 1880.