Štefan Lumnitzer

* Selmecbánya, 4. apríla 1749 – † Bratislava, 11. januára 1806 / lekár, botanik, farmaceut ; ; Dátum a miesto jeho narodenia boli dlho predmetom diskusií, keďže niektoré zdroje uvádzajú Besztercebányu a rok 1740 (napr. MÉL, Zoltán Gombocz), zatiaľ čo podľa Szinnyeiho sa narodil v roku 1747. Štúdium začal v Selmecbányi a medicínu študoval v Jene, Halle, Viedni a Nagyszombate. Lekársky titul získal v Nagyszombate v roku 1777 ako študent Józsefa Jakaba Winterla. Potom bol na stáži najprv v Bratislave (v rokoch 1777 – 1785), potom v Szentgyörgyi a Bazine (1785 – 1791). V roku 1791 sa natrvalo usadil v Bratislave, založil rodinu a stal sa hlavným lekárom mesta. Počas napoleonských vojen sa stal obeťou epidémie týfusu. Popri lekárskej práci sa zaoberal predovšetkým botanikou a flórou Bratislavy a jej okolia. Objavil niekoľko nových rastlinných druhov, počet druhov, ktoré opísal, bol takmer 1 300 a jeho herbár sa stal majetkom Maďarského prírodovedného múzea. Z materiálov svojho herbára, ktoré sa týkali bratislavskej oblasti, zostavil a v roku 1791 v Lipsku vydal dielo Flora Posoniensis exhibens plantas circa Posonium sponte crescencentes ; secundum systema sexuale Linneanum digestas. Bolo to v tom čase prvé dielo v Uhorsku, ktoré spracovalo celú flóru danej oblasti, cievnaté aj kryptogamné rastliny. Jeho dôkladnosť dokazuje fakt, že obsahuje približne 80 percent flóry regiónu známej dnes. Niekoľko rastlinných druhov nesie jeho meno. Jeho vnuk, Sándor Lumniczer (1821 – 1892), bol tiež lekárom a jedným z najvýznamnejších maďarských chirurgov druhej polovice 19. storočia.