István László Endlicher

* Bratislava, 24. júna 1804 – † Viedeň, 28. marca 1849 / botanik, historik, univerzitný profesor, kráľovský vládny poradca; ; Jeho otcom bol János Endlicher, moravský lekár z Bratislavy, a matkou Julianna Janusch. Školské štúdiá začal vo svojom rodnom meste, potom študoval filozofiu a teológiu na arcibiskupskom seminári vo Viedni. V roku 1823 získal doktorát z filozofie na Peštianskej univerzite. V roku 1828 bol zamestnaný vo viedenskej dvorskej knižnici, kde sa zaoberal starovekými latinskými klasikami, stredovekými latinskými autormi, čínskym jazykom (napísal prvú čínsku knihu v nemčine) a maďarskými historickými prameňmi. Vydal dve právnické knihy z Admontského kódexu154 z čias Štefana I. Jeho záujem sa čoraz viac obracal k botanike. V roku 1836 sa stal správcom botanickej zbierky Viedenského dvorského múzea prírodných vied. Jeho nový rastlinný systém bol všeobecne uznávaný. ; Hoci Endlicherov systém bol založený na chybných predpokladoch týkajúcich sa rastových vzorcov rôznych druhov vegetácie, organizoval nižšie cievnaté čeľade relatívne moderným spôsobom a istý čas bol všeobecne akceptovaný na európskom kontinente. Vo svojom diele Genera Plantarum… (Rody rastlín zoskupené v prirodzenom poradí) predstavil svoj systém, v ktorom rozdelil rastlinnú ríšu na taliofyty (koloniálne rastliny vrátane rias, húb a lišajníkov) a kormofyty (stonkové rastliny vrátane rias, papradí a semenných rastlín). V roku 1840 bol menovaný za profesora botaniky a riaditeľa botanickej záhrady na Viedenskej univerzite. Bol členom rakúskeho a nemeckého parlamentu. Desať rokov mal takmer denný prístup k cisárovi Ferdinandovi V., a preto nebol sympatizujúci s revolučnými myšlienkami z roku 1848. Z Viedne utiekol kvôli činom protihabsburskej mládeže a vrátil sa až koncom jesene 1848. Kvôli jeho výskumu maďarských historických prameňov ho však súd obvinil z promaďarských názorov. Jeho skromné finančné prostriedky sa vyčerpali nákupom botanických zbierok a kníh, vydávaním vlastných i cudzích spisov, preto sa v zúfalstve otrávil strychnínom. Svoju cennú knižnicu a rastlinnú zbierku predtým daroval štátu. ; ; Jeho hlavné diela: ; Anonymi Belae Regis notarii de gestis Hungarorum liber, 1827, ; Flora Posoniensis, 1830, ; Genera plantarum secundum ordines naturales disposita, 1838–1840, ; Grundzüge einer neuen Theorie der Pflanzenzeugung, 1838, Iconographia generum plantarum, 1838–1840, ; Rerum Hungaricarum Monumenta Arpadiana, 1849.