Štefan Fodor
Iné - iné
* Bratislava, 8. novembra 1856 – † Budapešť, 5. novembra 1929 / elektrotechnik; ; syn Fodora Ambrusa, právnika z Csallóközu. Kvôli otcovej chorobe musel zanechať štúdium na strednej škole v rodnom meste a zamestnal sa v tlačiarni. Podarilo sa mu popri práci promovať a potom sa s pomocou priaznivcov stal vynikajúcim študentom na College de France v Paríži. Technické vzdelanie získal praktickou prácou v továrňach vo Francúzsku a potom sa stal zamestnancom spoločnosti Compagnie Continentale Edison. Na prvej elektrotechnickej výstave v Paríži v roku 1881 (vo Veľkej opere) zorganizoval ukážku Edisonovho osvetlenia žiarovkami a potom postavil prvé európske závody na osvetlenie žiarovkami v Štrasburgu, Antverpách a Hamburgu. Neskôr pracoval v Belgicku, Holandsku, Rusku, Fínsku, Anglicku, Alžírsku a v roku 1885 v Maďarsku v cukrovare Magyardiószeg. V roku 1888 začal s výstavbou Aténskej centrálnej elektrickej stanice, ktorej sa stal riaditeľom. V roku 1894 bol povolaný späť do Maďarska, aby navrhol a postavil stanice a sieť Všeobecnej elektrárenskej spoločnosti. Ako jej generálny riaditeľ pracoval až do svojej smrti. Za svoje zásluhy v šírení elektrického osvetlenia a rozvoji elektrotechnického priemyslu vo všeobecnosti získal niekoľko domácich aj zahraničných ocenení. Pravidelne prispieval do mnohých nemeckých, anglických a francúzskych časopisov a bol autorom prvej európskej knihy o elektrickom žiarovom osvetlení (Viedeň, 1885). Súčasne s Nikolom Teslom začal s výskumom vysokofrekvenčných prúdov. Vďaka jeho spolupráci Edison v roku 1911 navštívil Budapešť a Bratislavu. ; ; Jeho hlavné diela: ; Das Glühlicht, sein Wesen und seine Erfordernisse, 1885, ; Materialien für Kostenvoranschläge elektrischer Lichtanlagen, 1888, ; Die elektrischen Motoren mit besonderer Besonderer Beschreibung der elektrischen Strassenbahnen, 1890, ; Die elektrischen Verbrauchsmesser, 1891, ; Die elektrische Schweissung und Löthung, 1892, ; Experimente mit Strömen hoher Wechselzahl und Frequenz, 1894, ; Nefajčiarske mesto a priemysel, 1907.