Socha Sáry Salkaházi v Košiciach
Socha, pamätník, pamätná tabuľa
Sára Salkaházi sa narodila v roku 1899 v Košiciach, kde sa stala učiteľkou a neskôr novinárkou. Dva roky pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa natrvalo presťahovala do Budapešti. Po trianonskej dohode nemohla pokračovať v učení vo svojom rodnom meste, pretože odmietla zložiť prísahu vernosti, ktorú požadovali Česi. Svoje posledné sľuby zložila v Budapešti ako sestra Spoločnosti sociálnych bratov. Rád počas druhej svetovej vojny ukrýval vo svojich kláštoroch asi tisíc prenasledovaných ľudí a Sára Salkaházi bola v jednom z nich zatknutá. V roku 1944 ju pred hlavnou colnicou v Budapešti, na brehu Dunaja, zastrelili vojaci Šípového kríža. Ottó Szabó, výtvarník z Košíc, pracoval rok na soche Sáry Salkaházi, ktorá pochádzala z Košíc a bola dokončená v roku 2012. Socha z bronzu a vápenca v mierne nadživotných rozmeroch bola umiestnená v južnej lodi košickej katedrály v januári 2013 z dôvodu rekonštrukčných prác a jej oficiálne vysvätenie sa uskutočnilo 12. mája 2013 počas slávnostnej omše v slovenskom jazyku. Slávnostné vysvätenie viedol košický arcibiskup Bernard Bober. Horná časť sochy je vyrobená z bronzu a spodná časť z kameňa. Je vyrobená z vápenca, aký možno vidieť pod Parlamentom na brehu Dunaja, kde bola Sára Salkaházi a jej spoločníci popravení. „Toto je zámerný symbol, sochu som navrhol tak, aby som ukázal pohľad, akoby horúci bronz tiekol do trhlín vápenca,“ povedal o diele Ottó Szabó. Na soche sa okrem mena a rokov nachádza latinské motto večného sľubu blahoslavenej Sáry Salkaházi: Tu som, pošli mňa! ; Svätá stolica povolila začatie procesu blahorečenia Sáry Salkaházi v januári 1997 a Kardinálsky kolégium 21. júna 2005 prípad uzavrel a blahorečenie schválilo. Svätý Otec následne dekrét podpísal a vyhlásil 28. apríla 2006. Slávnostné vyhlásenie blahorečenia (blahorečiaca omša) sa konalo 17. septembra 2006 na budapeštianskom námestí Szent István (pred bazilikou).