Socha Johanna Nepomuka Hummela
Socha, pamätník, pamätná tabuľa
Postavenie sochy slávneho bratislavského skladateľa Johanna Nepomuka Hummela (1778-1837) iniciovala mestská slobodomurárska lóža Ticho (Zur Verschwiegenheit) v roku 1878 pri príležitosti osláv stého výročia narodenia skladateľa. Sám J. N. Hummel bol slobodomurár, člen lóže Amália pôsobiacej vo Weimare. Organizačné úlohy súvisiace s postavením sochy riadil János Batka, člen lóže Ticho a archivár mesta Bratislavy. Výstavbu pamätníka prevzal Viktor Tilgner, ktorý sa narodil v Bratislave. Lóža financovala časť nákladov z vlastných finančných zdrojov a spravovala aj samostatný fond v prospech postavenia sochy. V roku 1883 bola pre Fond pamätnej sochy Hummela zorganizovaná umelecká výstava, ale podpora prišla aj od renomovaných európskych umelcov. Anton Rubinstein, Hans von Bülow, Géza Zichy a svetoznámy Franz Liszt tiež predviedli v Bratislave koncerty na podporu Hummelovej sochy. Socha bola slávnostne odhalená na jeseň 1887, ale nemohla dlho zostať na svojom pôvodnom mieste, na Námestí Kossutha Lajosa. Na jar 1911 musela ustúpiť Petőfiho soche, a tak bola presunutá na „malú promenádu“, do parku pred kostolom Notre Dame, vedľa Vigadó (Redut). Po druhej svetovej vojne bol Hummelov pamätník kvôli umiestneniu sochy Víťazstva (ktorú získala Červená armáda) presunutý pred Nestorov palác, potom do záhrady Grassalkovičovho paláca, kde bol niekoľkokrát poškodený. Nakoniec bol demontovaný koncom 90. rokov 20. storočia a až v roku 2005 bol znovu umiestnený pred Nestorov palác, v ktorom dnes sídli nemecké veľvyslanectvo.