Socha Gyulu Jakobyho

Gyula Jakoby (Košice, 28. marca 1903 – Košice, 15. apríla 1985), maďarský maliar narodený v Košiciach, je jedným z najvýznamnejších tvorcov slovenského maliarstva, v dejinách umenia označovaný aj ako „košický pustovník“. V roku 1923 študoval na slobodnej škole Jenőa Króna v Košiciach a potom v rokoch 1926 až 1928 na Maďarskej akadémii výtvarných umení, kde bol jeho učiteľom István Réti. Po druhom ročníku sa však vrátil do Košíc a odvtedy tu žil a tvoril až do svojej smrti. V rokoch 1938 až 1944 bol členom Kazinczyho spoločnosti, v rokoch 1945 až 1949 Svojiny a potom od roku 1944 Československého zväzu výtvarných umelcov. Jeho diela sa nachádzajú vo všetkých významných slovenských verejných zbierkach a v niektorých maďarských múzeách. Sadrová verzia bronzovej sochy Györgya Bartusza v životnej veľkosti, ktorá zobrazuje staršieho majstra v zlomenom stave, bola pôvodne vyrobená ešte počas Jakobyho života, v roku 1980. O dva roky neskôr bola odliata z bronzu a postavená na nádvorí Múzea východného Slovenska v Košiciach (múzeum bolo pomenované po Gyulovi Jakobym v roku 1991 a bola tam zriadená jeho stála expozícia). Táto socha bola následne v roku 2000 umiestnená na ulici Szathmáryho Györgya, neďaleko Dómu svätej Alžbety. Socha, ktorá v podstate stojí na podstavci, ktorý zabezpečuje iba statickú rovnováhu, doslova splýva s ruchom okoloidúcich na pešej zóne a dáva citlivý význam často skôr utopickej fúzii vysokého umenia a „bežného“.