Alexander Takáts

* Komárom, 7. decembra 1860 – † Budapešť, 21. decembra 1932 / Piaristický učiteľ, kultúrny historik, člen Maďarskej akadémie vied (1925); ; Strednú školu začal študovať v Komárome a ukončil ju v Bratislave. V roku 1880 sa zapísal na Fakultu humanitných vied Budapeštianskej univerzity, kde študoval históriu, maďarčinu a latinčinu. Medzitým vstúpil do piaristického rádu a dva roky študoval teológiu v Nitre, potom od roku 1884 pokračoval v štúdiu v Budapešti. V roku 1886 bol vysvätený za kňaza a menovaný za učiteľa na nitrianskom gymnáziu. Doktorát získal 19. marca 1887. V 90. rokoch 19. storočia ho rodné mesto poverilo napísaním dejín Komáromu a bol tiež zbavený učiteľských povinností, keď ho maďarská vláda vyslala do Viedne, aby pomáhal pri distribúcii archívov súdnej komory. Na výbere maďarského materiálu pracoval päť rokov, počas ktorých žil s historikom Lajosom Thallóczym (1856 – 1916)79. Od roku 1903 až do svojej smrti bol archivárom Snemovne reprezentantov. Maďarská akadémia vied ho v roku 1906 zvolila za korešpondentného člena a v roku 1925 za riadneho člena. Ako historik sa zaoberal predovšetkým maďarskými dejinami 16. – 17. storočia a obdobím maďarskej reformácie. ; ; Jeho hlavné diela: ; Komárom IV. Béla alatt, 1885, ; Régi magyar asszonyok, 1907/1914, ; A magyar pajalság megaláság, 1908, ; Turecko-uhorské bitky, 1913; Kresby z tureckého sveta I-IV., 1915 – 1928; Radosť starého Uhorska, 1921; Staré časy, starí ľudia, 1922/1930; Maďarské staré mamy I-II., 1926/1934; Chudobní Maďari I-II., 1927; Maďarské boje I-II., 1929; Hlasy z minulosti, 1930; Svet špionáže v Maďarsku I-II., 1932.