Šandor Janko

* Vasvár, 28. februára 1866 – † Vönöck, 14. mája 1923 / lesný inžinier, geodet, vysokoškolský učiteľ; ; V roku 1886 absolvoval strednú školu v Šoproni. Diplom získal na Selmecbányskej akadémii v roku 1890. V rokoch 1890 až 1906 pôsobil na rôznych lesníckych úradoch, neskôr na ministerstve poľnohospodárstva. V rokoch 1906 až 1918 bol učiteľom a potom vedúcim lesníckeho a geodetického oddelenia Selmecbányskej vysokej školy. V roku 1919 prispel aj k presťahovaniu vysokej školy do Šoprone a v rokoch 1920 – 1922 zastával aj funkciu rektora inštitúcie. Vytvoril významné literárne dielo. Okrem iného bol autorom prvého fotogrametrického diela v maďarskom jazyku. Jeho štúdie boli publikované prevažne v stĺpčekoch Erdészeti Lapok, Kadaszteri Közlöny a Köztelek. Svoju teóriu chýb trojuholníkovej siete publikoval v Österreichische Zeitschrift für Vermessungswesen. Jeho hlavné diela: Fotogrametria, 1917, Lesné dopravné zariadenia I., 1920, Lesná geodézia I–II. časti, 1921 a 1922.