Samovražedný milenec a zabijak (Veľký les Nyíregyháza, okres Somogy)

Šomodská župa, veľký les Nyírőgyháza, ; Pole kvapká krv, ; Dážď šepká, vietor šepká neprestajne, ; Ach, Bože môj, moja láska ma berie. ; ; Gyula Szabó miloval Jolána Horváta, ; Ale Jolánovi rodičia mu to nedovolili, ; - Len počkaj, Jolán, ak mi nedovolia milovať ťa, ; Potom uvidíš, čo urobím. ; ; Gyula Szabó stretol Jolánku na ulici jednu nedeľu popoludní, ; Pozval ju, aby sa prešla na pole, ; Aby navliekla kvety do perlového venca. ; ; Keď dorazili na pole, ; -- Sadnime si mlčky na zem, ; Ale vrah nepočúval jeho slová, ; Hodil ju na zem, stúpil jej na krk. ; ; Odťal jej ruky a nohy, ; Odťal jej hlavu od krku, ; Vyrezal jej srdce britvou, ; Tak sprevádzala svoju spomienku na druhý svet. ; ; Keď jej to Jolanina matka povedala, ; Zopnula obe ruky nad hlavou: ; -- Nech Boh udrie tú zlú matku, ; Ktorá nedovolí, aby sa jej dcéra narodila. ; ; Dvadsiateho ôsmeho októbra, ; Mnoho malých dievčatiek oblečených v smútočných šatách, ; Dali Jolane na hlavu veniec z perál, ; Tak sprevádzali Jolanu na cintorín.