Rímskokatolícka cirkev Kráľovnej ruženca

Veriaci z Diósförgepatony sa spolu s otcom Ferencom Patim v roku 1991 obrátili na biskupa Domonkosa Tótha so žiadosťou o výstavbu kaplnky. Biskupova odpoveď znela, že by nemali stavať kaplnku, ale kostol. Veriaci tento návrh prijali s veľkou radosťou. Pod vedením stavebného majstra Árpáda Végha bol vytvorený stavebný výbor. Prvý dar bol do pokladnice prijatý 13. novembra 1991. Na návrh otca Ferenca boli architekti Marián Ravasz a Csaba Ambrus požiadaní o vypracovanie plánov. Stavebné povolenie bolo vydané 9. októbra 1992 a stavebné práce sa začali okamžite. S výnimkou hlavných prác sa všetky práce vykonávali svojpomocne, a preto stavebné náklady dosiahli iba 4,5 milióna korún. Táto suma bola vyzbieraná z podpory biskupstva, darov od miestnych veriacich, sesterských cirkví, obce, miestneho poľnohospodárskeho družstva, nemeckých podporovateľov, ktorými sú východoeurópska humanitárna organizácia Renovabis, humanitárna organizácia Königstein a mníchovské biskupstvo, miestneho reformovaného zboru, veriacich budapeštianskeho kostola svätého Imreho, darov budapeštianskeho verejného fondu Illyés, ako aj z výťažkov z charitatívnych programov a koncertov a z väčších darov ľudí, ktorí si neželali byť menovaní. ; Počas výstavby staviteľov duchovne podporovali otcovia Ferenc Pati, János Lormusz a Péter Sepp. ; Stavba bola dokončená 18. októbra 1998, keď biskup otec Domonkos Tóth posvätil kostol, ktorého patrónkou je Kráľovná ruženca. Reliéf zobrazujúci patrónku v kostole, krstiteľnicu, sochu Panny Márie a sochu Ježiša vyhotovil sochár Oskár Košecký z Kisfaludu. Štrnásť malieb krížovej cesty vytvoril maliar Ottó Szabó z Bodrogszerdahelyu. Oltár a omšový stôl, kalich a bronzový svietnik darovali jezuiti z Berlína. Drevorezbár z Gyetvy Pavol Melich daroval veriacim z Diósförgepatonyu krucifix postavený vedľa vchodu do kostola.