Reformovaná cirkev Nemeshodosa

V roku 1672 bol reformovaný kazateľ zo Szerdahely najprv vyhostený do svojej pobočky v Sikabony a potom v Nemeshodose. Krátko nato sa Nemeshodos stal materským kostolom na základe cisárskeho a kráľovského ochranného listu „helvétskeho vyznania“ z roku 1689, ktorý im umožňoval praktizovať tu svoju vieru a „ktorého silou si mohli udržať kazateľa vo svojej lokalite“. V roku 1729 sa Hodos stal materským kostolom viacerých lokalít, ale v roku 1732 im bolo zakázané praktizovať svoje náboženstvo až do roku 1783. Až potom, v roku 1786, bol dokončený ich „tehlový“ kostol, ktorého veža bola prvýkrát postavená v roku 1799 (jej rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1822). Jeho strecha bola v roku 1843 „krásnym spôsobom pokrytá plechom“. Červený mramorový oltár je datovaný rokom 1845. „Interiér kostola je jednoduchý, (...) interiér je pozdĺžne usporiadaný. Na dvoch stranách sú galérie. Na západnej strane bol umiestnený organ. Odtiaľto vedie schodisko do veže, k zvonom. Strop je plochý a zdobený štukom, jeho uzáver je rovný. Oproti súčasnému vchodu, na severnej strane, sa nachádza vyrezávaná, tmavohnedou maľovaná kazateľnica a Mojžišova stolička. Pred kazateľnicou sa nachádza oltár a krstiteľnica, obe z červeného mramoru. Lavice sú z borovice, ich farba je svetlá, lakovaná. Na pravej strane vchodu je pamätná tabuľa, ktorá bola zhotovená na pamiatku obetí 1. svetovej vojny.“