Reformovaná cirkev v Losonci

Kostol so 65 m vysokou vežou bol postavený v súčasnej neogotickej podobe v roku 1854 podľa návrhu peštianského staviteľa Jánosa Wagnera. Východný koniec lode s rozmermi 25 x 11 m je polygonálny, kde stojí maľovaná, vyrezávaná kazateľnica, jediný zachovaný kus nábytku z 19. storočia. Na západnom konci lode štyri stĺpy s ozdobnými hlavicami podopierajú galériu, kde chýba organ, ktorý bol zničený v roku 1945. Priestor je osvetlený architektonickými oknami. Na strope je rebrová hviezdicová a sieťová klenba. Rebrové oblúky zbiehajú k nástenným pilierom s listovými hlavicami. Veža sa týči nad hlavným západným vchodom s kolonádou, zdobenou gotickými kamennými kvetmi, a na jej vrchole sa nachádza 1,8 metrov vysoký medený kohút. Vo veži býva zvon. Hodiny ukazujú čas na štyroch svetových stranách. Toto je tretí z kostolov postavených na sebe, ktoré tu stáli na rodinnom panstve Losoncziovcov, v centre Losonca. Kostol sa spomína v listine Karola I. z roku 1327. Jeho štvorcové ranogotické múry svätyne boli odkryté v roku 1978. Lošonci, ktorí konvertovali na kalvínsku vieru, v roku 1609 znovu postavili starý zrúcaný kostol, ktorý v goticko-renesančnej podobe existoval ešte v 19. storočí. V rohovej bašte pevnostného kostola zasadala cirkevná rada a valné zhromaždenie župy Nógrád. V roku 1849 Rusi Lošonce podpálili. Vyhorel aj ref. kostol. V roku 1851 bola počas rekonštrukcie odkrytá krypta s kosťami a šperkami. Nález bol prevezený do Národného múzea v Pešti, kde sa nachádza dodnes. Nikdy sa neodhalilo, kto nosil prstene, brošne, opasky, náhrdelníky z konca 19. storočia, ktorých rubášom bola čipkovaná stuha utkaná zo striebornej nite. Krypta bola v tom čase zasypaná, na jej existenciu sa zabudlo a znovuobjavená bola až v roku 1978. Nový kostol bol pýchou nielen kalvínov, ale celého mesta až do konca druhej svetovej vojny. Na prelome rokov 1944/1945 utrpel kostol v obliehaní vážne škody, zostala z neho len kazateľnica a časť lavíc. Okrem materiálnych strát utrpel referátny kostol aj ďalšie údery. Roky bezštátnosti otriasli základmi kostola s bohatou minulosťou, ktorý bol na základe Benešovho dekrétu zbavený všetkého majetku. Konfiškácia de iure sa vzťahovala aj na kostol, ale de facto nebola vykonaná. Kostolné pozemky, ktorých príjmy tvorili základ platov farárov, učiteľov, kantorov a zvonárov, boli skonfiškované, rovnako ako škola a cintorín. Kostol, zmenšený a rozbitý, ale zachoval si právnu kontinuitu, bol prestavaný na modlitebňu, aby sa zabezpečilo praktizovanie viery. Stav prázdneho, zničeného kostola sa naďalej zhoršoval. Úrady vyzvali cirkev, aby kostol dala do poriadku alebo ho odovzdala štátu. Finančne chudobný a vyľudnený kostol nemal šancu na obnovu, a tak podľahol tlaku úradov, ktoré ponúkali kompletnú rekonštrukciu, a tak sa kostola vzdal v prospech štátu, aby budovu zachránil. V roku 1978 začal pamiatkový úrad s obnovou. Interiér bol vykopaný a vytvorená zrúcanina, nad ktorou oceľová konštrukcia drží novú podlahu. Viditeľné sa stali zvyšky múrov bývalých kostolov a okrem krypty sa našiel aj kostrový hrob, kde sa v roku 1851 našli strieborné mince z konca 15. a začiatku 16. storočia. Náhrobný kameň bol zabudovaný do steny kostola v roku 1851, jeho gotický malý kruhový nápis už nie je čitateľný. Viditeľná sa stala časť podlahy starého kostola vydláždená hlinenými tehlami s dvoma stĺpovými základňami. Zrekonštruovaný kostol bol otvorený v roku 1988 ako dočasná výstavná miestnosť okresného múzea. Po roku 1990 bol nárok cirkvi na kostol prostredníctvom súdov neúspešný a budovu, ktorá sa medzitým stala majetkom samosprávy Banátskej župy, si cirkev s podporou zástupcov župy MKP nárokovala späť. V roku 2004 župné zhromaždenie schválilo, že „prebytočný majetok“ bude vrátený cirkvi výmenou za poplatok za prevod. V roku 2005 sa mohlo začať s jej zamýšľaným využitím, kázaním Slova, v duchu toho, čo sa číta na kazateľnici: Blahoslavení, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho. V roku 2015 bola v kostole odhalená pamätná tabuľa pri príležitosti 150. výročia posvätenia a 10. výročia opätovného prevzatia zo štátneho vlastníctva do vlastníctva cirkvi.