Reformovaná cirkev, Madar
Budova, štruktúra
Na jeseň roku 1562 začal slávny reformátor Gál Huszár šíriť kalvínske myšlienky v Komárome a jeho okolí. Obec má od roku 1620 farára voleného reformovaným zborom. Kostol, ktorý je dodnes v prevádzke, bol postavený v rokoch 1687 až 1691 s použitím časti múrov starej tureckej mešity a bol vysvätený 6. januára. Desaťročie smútku zanechalo stopy na reformovanom charaktere obce: v roku 1674 Núdzový tribunál odsúdil Istvána Kiskóa, farára z Madaru, na otroctvo na galeji za jeho vernosť protestantskej viere a ten zahynul. Po otroctve na galeji sa v Madare stal farárom aj Márton Szentpéteri, ktorý naliehal na výstavbu kostola. V roku 1763 obec otriaslo zemetrasenie a drevená klenba kostola praskla na dve časti. Galérie boli postavené v roku 1766. Zvony boli umiestnené vo veži. Podľa zápisnice bol prvý zvon odliaty v Bratislave v roku 1787. Druhý bol tiež odliaty v Bratislave v roku 1798. Naľavo od vchodu do kostola, vedľa reformovanej školy, sa nachádza malý zvon na drevených nohách reformovanej farnosti Madar, ktorý bol odliaty v roku 1749. V zápisnici sa prvýkrát spomína v roku 1792. Je to jeden z najstarších zvonov v okolí. Kostol bol pokrytý tŕstím v roku 1800. V júli 1886 celá obec vyhorela do tla pri požiari. Z Komáromského Lapoku vieme, že zhorelo 350 domov spolu s hospodárskymi budovami. V roku 1904 opäť zhorel kostol, fara, škola, notársky úrad a obytné domy spolu s hospodárskymi budovami. Zvony vo veži kostola sa roztavili a zhoreli aj hodiny. Rekonštrukčné práce dokončila farnosť Madar v roku 1912 za čias farára Gyulu Udvardyho. Potom boli do veže osadené nové zvony, ktoré dal zbor odliať v Kisgelyőci. Odvtedy vo veži žijú tri zvony rôznych veľkostí a zvolávajú veriacich do kostola. Zbor kúpil nové hodiny od výrobcu vežových hodín Jánosa Müllera. Tento dom utrpel v minulom storočí mnoho úderov a stopy na ňom zanechala aj druhá svetová vojna, veža bola zasiahnutá na jeseň roku 1944. Našťastie zvony neboli poškodené. Madarský zbor odstránil stopy vojny z kostola v roku 1953. Na prelome tisícročí madarský zbor spolu so svojím farárom Dr. Lajosom Nagyom urobil veľké rozhodnutie. Kostol prešiel takmer 10-ročnou rekonštrukciou. Podlaha kostola musela byť vymenená a vonkajšia stena dostala aj nový obklad. Počas prác sa našli aj ľudské kostry, čo naznačuje, že pred stáročiami sa na tomto mieste mohol nachádzať cintorín.