Rákócziho hrad

Hrad Rákóczi bol postavený okolo roku 1579 kapitánom tokajského hradu Istvánom Zelemérim Kamarásom. Miestni obyvatelia nazývajú predchodcu hradu vodný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1593. Sobášom sa hrad dostal do vlastníctva Mihálya Lorántffyho a potom sobášom Juraja I. Rákócziho a Zsuzsanny Lorántffyovej sa stal súčasťou rákocziovského panstva. V prvej polovici 17. storočia bol niekoľkokrát rozšírený. Rodina Rákócziovcov sa zdržiavala prevažne v Borsi na ceste do Munkáca. Existuje len málo zdrojov, ktoré by to potvrdzovali, ale datovanie listov Juraja I. Rákócziho prezrádza, že ich písal v Borsi. V roku 1676 sa tu náhodou narodil knieža Ferenc Rákóczi II. Hrad rozkvital za vlády Zsuzsanny Lorántffyovej. Z ženskej strany rodiny Rákócziovcov ju v prvej polovici 18. storočia vlastnili grófi Apremontovci a potom ju knieža Karol III. daroval Donáthovi Trautsohnovi. Medzi jej majiteľmi sú aj rodiny Erdődyovcov a Széchenyiovcov. Windischgrätzovci ju kúpili za 100 000 forintov. Po prvej svetovej vojne sa plánovalo, že bude slúžiť ako múzeum. Tieto plány sa však nenaplnili. Po druhej svetovej vojne slúžila ako obytný a skladový objekt až do 70. rokov 20. storočia. Potom sa začalo s vyprázdňovaním budovy, jej historickým výskumom a najpotrebnejšími konzervačnými prácami. Dnes sa o ňu stará miestna samospráva a Pamätná spoločnosť Ferenca Rákócziho II., ktoré plánujú jej rekonštrukciu prostredníctvom verejnej súťaže. Medzitým sa z darov a vstupného priebežne renovujú miestnosti na prízemí.