Rado Kövesligethy

* Verona, 1. septembra 1862 – † Budapešť, 11. októbra 1934 / astronóm, geofyzik, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied (1909); ; Keď mal štyri roky, jeho otec, vojenský dôstojník, opustil rodinu a vychovávali ho príbuzní v Augsburgu. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde v rokoch 1873 až 1881 ukončil strednú školu. Počas letných prázdnin pracoval s Miklósom Konkolyom Thegem v Ógyalláne a vyvinul novú metódu na detekciu paralaxy stálych hviezd. V rokoch 1881 – 1884 študoval na Viedenskej univerzite, kde promoval. Počúval prednášky okrem iných Josefa Stefana (1835 – 1893), Theodora von Oppolzera a Edmunda Weissa. Od roku 1882 bol asistentom na viedenskom observatóriu. V rokoch 1883 až 1887 pôsobil ako pozorovateľ na observatóriu Ógyalla. Tu tiež zostrojil spektrofotometer a ako prvý použil meranie radiálnej rýchlosti hviezd na určenie priestorového pohybu Slnka. V rokoch 1883 až 1893 bol asistentom Loránda Eötvösa na Peštianskej univerzite, v roku 1889 sa stal súkromným profesorom kozmografie a geofyziky na univerzite, od roku 1897 mimoriadnym profesorom a od roku 1904 verejným riadnym profesorom. V roku 1904 bol zvolený za stáleho člena Medzinárodnej asociácie seizmológov. V roku 1906 založil Maďarský inštitút pre výpočet zemetrasení a univerzitné observatórium zemetrasení v Budapešti, ktorého riaditeľom bol až do svojej smrti. Od začiatku sa podieľal na testoch Eötvösovho kyvadla a na jeho prvom terénnom použití pri meraniach vykonaných na vrchu Ság vo Vasskej župe. Počas Sovietskej republiky bol riaditeľom Inštitútu pre vzdelávanie učiteľov. Z tohto dôvodu ho v roku 1921 univerzitná rada pokarhala a vo svojej práci univerzitného profesora mohol pokračovať až v rokoch 1924 – 1925. Do dôchodku odišiel v roku 1933. Bol jedným z priekopníkov teoretického výskumu v astrofyzike aj seizmológii a pozdvihol maďarské astronomické vzdelávanie na medzinárodnú úroveň. Bol riadnym členom viacerých zahraničných spoločností. V roku 1924 mu Geografická spoločnosť udelila Lóczyho pamätnú medailu. Jeho vedecké práce a príspevky boli publikované v domácich aj zahraničných časopisoch. Maďarská akadémia vied ho v roku 1895 zvolila za korešpondentného člena a v roku 1909 za riadneho člena. ; ; Jeho hlavné diela: ; Prinzipien einer theoretischen Astrophysik auf Grund mathematische Spektralanalyse, 1884, ; Handbook of Mathematical and Astronomical Geography, 1899: ; Seismonomia (Modena, po latinsky), 1906, ; Vesmír, 1906.