Pamätník hrdinov prvej svetovej vojny v Kiskalnej
Socha, pamätník, pamätná tabuľa
V mnohých osadách zohrala reformovaná cirkev významnú úlohu takmer v každom aspekte tvorby vojnových pamätníkov, od zbierky až po inauguráciu. Dobrým príkladom je slávnostné otvorenie pamätníka umiestneného na námestí pred reformovaným kostolom v Kiskálne, bývalá župa Bars, ktoré sa konalo výlučne za účasti zástupcov reformovanej cirkvi a prejavy predniesli aj miestni reformovaní pastori. Už otvorený pamätník prevzal aj miestny zástupca reformovanej cirkvi, čo je dosť nezvyčajná prax; počas môjho výskumu som nenašiel žiadne ďalšie údaje o tomto v praxi ani katolíckej, ani luteránskej cirkvi. „Pomník je postavený na najkrajšom mieste v obci, na námestí farského kostola. Pred slávnosťou sa vo farskom kostole konala bohoslužba, ktorú viedol farár z Mohi, G. Endre Soós. Jeho kázeň, v ktorej vysvetlil význam pamätných stĺpov, mala hlboký vplyv na zhromaždenie oslavujúcich oslavu. Po bohoslužbe sa na námestí pri kostole konalo slávnostné otvorenie pamätníka. Inauguračný prejav predniesol farár z Lévy, Gyula Antal. Pripomenul dojímavé udalosti svetovej vojny a predstavil veľkú stratu, ktorá postihla maďarský ľud, na základe štatistických údajov, a ktorej obeťami sa stalo aj 17 hrdinských mŕtvych z Kiskalnej. Počas jeho prejavu z pamätníka spadol rubáš, smútiace rodiny vzlykali a všetci ronili slzy. Potom ho požehnal a pamätník odovzdal do starostlivosti obecným a cirkevným úradom. Príhovor predniesol aj farár z Garamlöku Imre Tóth, ktorý poukázal na veľké úlohy plnenia si povinností a vernej práce a inšpiratívne zapôsobil na oslavujúcich.“ publikum. Okrem prejavov dôstojnosť obradu umocnili dve smútočné piesne v podaní zboru reformovaného kostola v Kiskálne pod vedením učiteľa kantora Jánosa Szobiho. (…) V mene obce a cirkevných úradov prevzal pamätník miestny reformovaný farár Károly Konta, ktorý sľúbil, že sa oň bude starať. Okrem reformovaného farára a učiteľa na vytvorení pamätníka usilovne a vytrvalo pracoval aj výbor pre pomník, ako aj sudca Dezső Szűcs a správca András Patay…“