Hrob padlých Braniszkových vojakov v Korotkóne

Malý cintorín v malej dedinke na západnej strane priesmyku Branyiszkó, vtesnaný medzi starú štátnu cestu a modernú rýchlostnú cestu, uchováva vzácnu spomienku na brilantné víťazstvo v maďarských dejinách. Sily maďarskej revolúcie, ktorá vyvrcholila hrdinskou vojnou za nezávislosť na jeseň roku 1848, sa do zimy ocitli v ťažkej politickej a vojenskej situácii. Najvýznamnejšia maďarská armádna sila, takzvaný Feldunai Hadzt, ktorý sa po porážke stiahol z Viedne a opieral sa o hradby Komáromu a ktorý vtedy patril pod velenie Artúra Görgeya, dostal rozkaz pripojiť sa k ostatným armádnym jednotkám ustupujúcim do Transtişu. Tento manéver bol veľmi náročný, pretože strednú časť krajiny už obsadili habsburské cisárske vojská. Görgey sa preto pokúsil dostať na Veľkú nížinu z Komáromu cez banské mestá Vysočiny. Hlavnú armádu nasledovali významné rakúske prenasledujúce jednotky, zatiaľ čo maďarská armáda si dokázala doplniť zásoby v postihnutých mestách. Prebiehal aj nábor a stovky Slovákov a Maďarov z Vysočiny sa pridali k revolučnej armáde. Rakúsky generál Franz Deym, ktorý obsadil úzky a strmý priesmyk Branyszkoi a zakopal sa tam, sa snažil zabrániť maďarskej armáde v postupe na východ, smerom na Košice. Görgey poveril dobytím priesmyku odvážneho plukovníka Richarda Guyona. Krvavá bitka pri Branyszkoi, ktorá sa odohrala 5. februára 1849, nakoniec vyústila do brilantného maďarského víťazstva: otvorila Görgeyovej armáde cestu do údolia Hernádu a odtiaľ k Tise. Maďarská armáda, zjednotená za Tisou, mohla čoskoro spustiť najslávnejšiu vojenskú operáciu vojny za nezávislosť, Jarné ťaženie. V bitke zomrelo hrdinskou smrťou približne... Okrem 800 nepriateľských rakúskych vojakov padlo hrdinskou smrťou asi 200 maďarských a slovenských národných vojakov. Mnohí z nich nakoniec zomreli vo vojenských nemocniciach v tejto oblasti. Vojaci boli pochovaní v masových hroboch na viacerých miestach v blízkosti bojiska, takže niektorí z nich sú pochovaní aj na cintoríne v obci Korotnok. ; Masový hrob bol prvýkrát označený liatinovým krížom na kamennom podstavci. Dnešný pamätník bol postavený v roku 1913. Nachádza sa pod lipou, na cintoríne obklopenom desiatimi kamennými stĺpmi spojenými reťazou. V jeho strede sa týči kamenný obelisk, na vrchole ktorého je vyrytý nasledujúci text: „Tu odpočívajú naši maďarskí národní vojaci, hrdinovia Braniszka, ktorí padli v pamätnej bitke, ktorá sa odohrala na strmom svahu a plošine Braniszka 5. februára 1849.“ Pod týmto textom, na neskôr umiestnenej tabuli, je v slovenčine umiestnený nápis „Obete vojny z 1849“. V strednej časti obelisku je nápis „Vyrobené verejným darom policajného kapitána Tiszu Miksu 1913“. ; Hrobové miesto, pokryté agátovým lesom, objavili maďarskí turisti v roku 1990. Okolie bolo vyčistené a odvtedy sa oň stará miestna samospráva a maďarskí turisti.