Master file0000061669
Master file0000074848 Master file0000076397 Master file0000079276 Master file0000079864

Pamätná tabuľa prvej písomnej zmienky o osade

Socha, pamätník, pamätná tabuľa

Najstaršia dochovaná listina, v ktorej sa názov obce Vága vyskytuje v písomnej forme, bola vytvorená 1. septembra 1259 na ostrove Csepel. Na žiadosť uhorského kráľa Bélu IV., palatína Rolanda a bratislavského Išpána daroval Damjánovi okolo Vágy pozemok bratislavského hradného poddaného Rexita, ktorý zomrel bez dediča. Pozemok mal rozlohu 60 akrov a nachádzal sa v Kuzey (dnešný Magyargurab, po slovensky: Veľký Grob). Táto listina dokazuje, že obec Vága existovala už skôr, keďže skutočnosť, že Damján odvodil svoje krstné meno od Vága, dokazuje, že v čase vzniku listiny už bola rozvinutou osadou. V tejto listine sa názov obce vyskytuje v tvare Waga. V dokumente, napísanom okolo 27. – 31. mája 1326, sa uvádza, že ostrihomská kapitula, prepošt Teofil, dokazuje, že Gergely Ispán, syn Gergelya Gyarmathiho, daruje svoj majetok s názvom Vaga v Bratislavskej župe so všetkými jeho výhodami, príslušenstvom, mlynmi a všetkým, čo sa tam nachádza, ostrihomskému arcibiskupovi Boleslavovi Piastovi (1321 – 1328) ako protihodnotu za jeho dlh. Ostrihomský arcibiskup Boleslav (prvý veľkňaz uhorskej katolíckej cirkvi) získal a znovu získal niekoľko majetkov pre ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré bolo najdôležitejšou cirkevnou inštitúciou v krajine. V čase získania Vágy (vtedy panstva s názvom Vaga) boli už susedné Alsószerdahely (vtedy panstvo s názvom Zerdahel) a Óny (vtedy pozemok bratislavského hradu s názvom Ounn) majetkom arcibiskupstva. „Je nielen vhodné, ale aj veľmi dôležité poznať našu minulosť: naše korene, pretože sa hovorí, že strom so silnými, zdravými koreňmi nemôže byť zvalený búrkou. Ale ani zhnité korene neodolajú vetru. Nuž, my, obyvatelia Vágy, sme ľudia so silnými koreňmi a tieto korene môžu ešte viac zosilnieť, ak chceme.“ (László Kamenár, starosta, 1994); ; Obyvateľstvo Vágy:; V roku 1880 bolo z 1 884 obyvateľov 1 731 maďarských, 32 slovenských, 28 nemeckých a 93 malo neznámy materinský jazyk. ; V roku 1890 bolo z 2 051 obyvateľov 2 030 maďarských, 15 slovenských, 4 nemeckých a 2 mali iný materinský jazyk. ; V roku 1900 bolo z 2 115 obyvateľov 2 065 maďarských, 38 slovenských a 12 nemeckých rodených hovoriacich. ; V roku 1910 bolo z 2 036 obyvateľov 2 030 maďarských, 5 slovenských a 1 inej národnosti. ; V roku 2001 bolo z 2 021 obyvateľov 1 558 maďarských a 444 slovenských. ; V roku 2011 bolo z 2 083 obyvateľov 1 344 maďarských, 685 slovenských, 17 cigánov, 3 moravskí, po 2 Česi, Chorváti a Rusi, 1 Nemec, 6 ostatných a 21 neznámej národnosti.

Nápis/symbol:

VIERA, ČESTNOSŤ / A POT NAŠICH PREDKOV VYTVORILI NAŠU KOMUNITU... / PRI PRÍLEŽITOSTI 750. VÝROČIA NAŠEJ PRVEJ PÍSOMNEJ PAMÄTI / 750. VÝROČIE PRVEJ PÍSOMNEJ PAMÄTI / 22. AUGUSTA 2009

Inventárne číslo:

902

Zbierka:

Úložisko hodnôt

Klasifikácia v registri hodnôt:

Hodnota sídla v zahraničí

Obec:

Váhovce   (A főutca elején, a 329-es házszámmal ellátott épületen, a Községháza falán.)