Pamätná tabuľa Lajosa Klimitsa

Lajos Klimits (Šomorja, 23. augusta 1884 – Bratislava, 2. júna 1951) bol maďarský básnik. Jeho básne s náboženským a národným cítením boli spojené s tradičným ľudovo-národným trendom. ; Lajos Klimits bol právnik, štátny úradník a básnik. Narodil sa v Šomorji 23. augusta 1884. Jeho otec, Károly, bol obuvník a čižmár. Po absolvovaní obchodnej akadémie sa stal štátnym úradníkom na bratislavskom magistráte. Bojoval počas celej prvej svetovej vojny. Bol zranený pri Görze a Doberdó. Univerzitné štúdium začal na Právnickej fakulte Alžbetinej univerzity v Bratislave, potom pokračoval v Pécsi, kde bol v roku 1926 inaugurovaný za doktora práva a politológie. Po návrate z vojny opäť pracoval na bratislavskom magistráte až do roku 1945. Po vojne bol, podobne ako mnoho Maďarov, prepustený z práce na základe Benešových dekrétov a nariadením o pobočke mu bolo nariadené opustiť spolu s rodinou svoj domov 100 km od mesta. Toto obdobie prežil vo veľmi ťažkých podmienkach, s manželkou a piatimi deťmi, bez občianstva, príjmu a podpory. Od roku 1948 až do svojej smrti pracoval na daňovom úrade v Bratislave. ; Dr. Lajos Klimits je známy básnik v strednej Európe, Maďarsku, Českej republike a Rakúsku, ale najmä predstaviteľ maďarskej kultúry na Slovensku. Jeho básne boli publikované vo vtedajších známych novinách, ako napr.: Somorja és vidéke, Csallóköz, Prágai Magyar Hírlap, Palota Újpest, Pestvidéki Újság, Pesti Hírlap, Képes Hét, Irodalom és művezéplasburk, Magyar Nvezéolikupung. gylüyő, Új sziv, Zalamegyei Újság, Neues Wiener Journal, Esti Újság, Felsőcsallóköz a tiež v maďarskom rozhlase. ; Jeho prvé básne vyšli pred prvou svetovou vojnou v novinách Csallóközi Lapok vydávaných v Dunaszerdahely v roku 1902. Koncom dvadsiatych rokov bol už na Slovensku známym a obľúbeným básnikom. Publikoval v ročenkách a časopisoch. Lajos Klimits bol významnou osobnosťou literárneho, kultúrneho a spoločenského života tej doby. Bol členom Kisfaludovej spoločnosti a Spoločnosti Gárdonyi Gézu a do roku 1944 bol generálnym tajomníkom Petőfiho spoločnosti. Zúčastnil sa mnohých literárnych večerov, čítaní, programových večerov a rozhlasových vystúpení. ; Zväzky: ; Rohan az élet 1927, druhé vydanie v roku 1928 ; Kacagj Bajazzo! 1932 ; Hozsanna Néked! 1940 ; ; Pamätná tabuľa sa nachádza na rohovom dome číslo 17 na križovatke ulíc Réz (bývalá Grössling) a Fürdő. ; ; Technické údaje pamätnej tabule: ; - rozmer pamätnej tabule: 440 mm x 340 mm, hrúbka 20 mm ; - materiál pamätnej tabule: mramor VIZAG BLUE; - text: vyhotovený ryteckou technikou, strieborné písmo: Times New Roman, text a preklady: PhDr. Eva Gálová; - umiestnenie: fasáda budovy, medzi vchodom do budovy a vchodom do kníhkupectva; - text pamätnej tabule je v dvoch verziách: v slovenčine v hornej časti tabule - v maďarčine v dolnej časti tabule.