Pamätná tabuľa Gyulu Berecza v Komárome
Pamätné miesto
Pamätnú tabuľu, ktorou si môžeme pripomenúť Gyulu Berecza, vytvoril sochár János Nagy krátko pred jeho smrťou. Bereczovi sa pripisuje aj ikonická socha mesta Komárom, socha Jókaiho, ktorá zobrazuje spisovateľa ako rozprávača.
Pamätná tabuľa bola slávnostne odhalená v roku 2024, vedľa sochy Jókaiho, na stene farskej budovy, pri príležitosti 130. výročia sochárovho narodenia.
Sochár Gyula Berecz sa narodil 20. októbra 1894 v Komárome. Jeho otec, Alajos Berecz, bol úradníkom komáromskej župy. Jeho matka, Franciska Girch, bola žena v domácnosti; po narodení chlapca porodila šesť dcér.
Gyula Berecz absolvoval základné vzdelanie vo svojom rodnom meste a stredoškolské vzdelanie na odbornej škole drevárskeho a kovospracujúceho priemyslu v Győri. Podľa školských ročeniek to so štúdiom nepreháňal. Pôvodne sa vyučil za učiteľa kreslenia. Na Medzinárodnej výstave úžitkového umenia, ktorá sa konala v Taliansku v roku 1923, získal prvú cenu za svoje zlatnícke práce. V tom čase sa ako čerstvý absolvent vrátil do svojho rodného mesta Komárom s veľkými plánmi.
Viaceré zdroje potvrdzujú, že Gyula Berecz bol v roku 1948 nútený opustiť Komárom a usadil sa so svojou manželkou v Árpádfölde, ktorý dnes patrí Budapešti. Celý život ho trápila nostalgia, o čom svedčia verše jeho brata: „Nostalgia bolí, tak veľmi chcem ísť domov, odpočívať vo svojej malej izbe na ulici Tó!“
To mu však nebolo dovolené a v októbri 1951 zomrel na náhle zlyhanie srdca. Pochovaný bol na cintoríne v Csömöri.
Pamätná tabuľa bola slávnostne odhalená v roku 2024, vedľa sochy Jókaiho, na stene farskej budovy, pri príležitosti 130. výročia sochárovho narodenia.
Sochár Gyula Berecz sa narodil 20. októbra 1894 v Komárome. Jeho otec, Alajos Berecz, bol úradníkom komáromskej župy. Jeho matka, Franciska Girch, bola žena v domácnosti; po narodení chlapca porodila šesť dcér.
Gyula Berecz absolvoval základné vzdelanie vo svojom rodnom meste a stredoškolské vzdelanie na odbornej škole drevárskeho a kovospracujúceho priemyslu v Győri. Podľa školských ročeniek to so štúdiom nepreháňal. Pôvodne sa vyučil za učiteľa kreslenia. Na Medzinárodnej výstave úžitkového umenia, ktorá sa konala v Taliansku v roku 1923, získal prvú cenu za svoje zlatnícke práce. V tom čase sa ako čerstvý absolvent vrátil do svojho rodného mesta Komárom s veľkými plánmi.
Viaceré zdroje potvrdzujú, že Gyula Berecz bol v roku 1948 nútený opustiť Komárom a usadil sa so svojou manželkou v Árpádfölde, ktorý dnes patrí Budapešti. Celý život ho trápila nostalgia, o čom svedčia verše jeho brata: „Nostalgia bolí, tak veľmi chcem ísť domov, odpočívať vo svojej malej izbe na ulici Tó!“
To mu však nebolo dovolené a v októbri 1951 zomrel na náhle zlyhanie srdca. Pochovaný bol na cintoríne v Csömöri.