Obchodná a priemyselná komora

„Za divadlom sa nachádza krásny dvojposchodový palác Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave na Csákyho námestí. Komora zaberá 3/5 priestorov tejto vynikajúcej verejnej budovy, zatiaľ čo 2/5 tvoria súkromné byty. Obchodná a priemyselná komora, ktorá bola predtým nútená bývať v pomerne stiesnených priestoroch na druhom poschodí budovy prvej bratislavskej sporiteľne na ulici Lőrinczkapu, sa na svojom plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 29. apríla 1902, rozhodla postaviť svoje súčasné sídlo. Práce, zadané prostredníctvom výberového konania, vykonali bratislavskí remeselníci pod dohľadom bratislavského staviteľa Sándora Feiglera podľa plánov budapeštianskeho architekta Józsefa Huberta. Pozemok stál 90 000 korún a budova 300 000 korún bez zariadenia. Základný kameň budovy bol položený v apríli 1903.“ Na svoj účel bola otvorená v roku 1904. Po zmene ríše prešiel objekt prístavbou a neskôr sa stal kancelárskou budovou Národného divadla. Dnes prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. „V dôsledku medzinárodného vývoja, Francúzskej revolúcie a napoleonských vojen sa komorová organizácia rozšírila do mnohých krajín Európy. Na území Svätej uhorskej koruny bola v novembri 1811 v Rijeke založená prvá obchodná a priemyselná komora, ktorá však po odchode francúzskych vojsk (od októbra 1814) prestala fungovať. V užšom zmysle slova vznikla myšlienka založenia obchodných komôr v roku 1848: prvé ústavné uhorské ministerstvo, zriadené mierovou revolúciou, bolo presvedčené o zastaranosti cechového systému a potrebe modernizácie v oblasti obchodu a priemyslu. Zriadenie komôr sa však nemohlo uskutočniť kvôli udalostiam vojny za nezávislosť. Nakoniec cisársky patent, schválený 18. marca 1850 a zverejnený dekrétom 26. marca ministrom obchodu barónom Karlom Ludwigom von Bruckom, ustanovoval zriadenie komôr. Podľa vtedajšieho odôvodnenia to bolo spôsobené tým, že to bolo potrebné na podporu priemyslu, ako aj na vytvorenie cisárskej jednoty a posilnenie vzťahov medzi...“ časti ríše. V skutočnosti mala samotná nová inštitúcia slúžiť centralizačným ašpiráciám neoabsolutizmu. Členstvo v komore bolo teda povinné, každá komora mohla pôsobiť iba v rámci svojho zákonom vymedzeného obvodu a jednotlivé komory mohli medzi sebou komunikovať iba so samostatným ministerským povolením. Ako prvá bola založená Šopronská komora (13. augusta 1850), potom Bratislavská komora (25. augusta 1850) a Peštiansko-budínska organizácia bola založená 28. septembra 1850. Na územiach Uhorskej svätej koruny bolo založených celkovo 11 komôr: okrem vyššie uvedených boli centrami komôr Košice, Temešvár, Záhreb, Debrecín, Kluž, Brašov, Osijek a Rijeka. „Bratislavská obchodná a priemyselná komora spočiatku zahŕňala župy Bratislava, Horná Nitra, Dolná Nitra, Trenčian, Lipót, Bars, Hont, Nógrád, Zvolen, Árva, Túrócz a Komárom, ako aj...“ mestá Bratislava, Szt.-György, Bazin, Modor, Nagyszombat, Somorja, Szakolcza, Nitra, Érsekújár, Trenčín, Žilina, Rózsahegy, Újbánya, Körmöczbánya, Selmeczbánya, Losoncz, Breznóbánya, celková oblasť Zvolena a Beszompona, Komárňany s Libeňami s rozlohou 5 983 296 km² a 1 849 053 obyvateľmi. Keďže ekonomické a sociálne podmienky krajiny si časom vyžiadali zvýšenie počtu komôr, v roku 1881 boli začlenené Liptóska a Nógrádska župa, ako aj mestá Rózsahegy a Losoncz, v roku 1881 Zólyomská župa, Breznóbánya, Zólyom, Beszterczebánya, Korpona a Libetbánya s mestami a v roku 1891 Árvaská, Barská, Hontská a Komáromská župa, Újbánya, Körmöczbánya, Selmeczbánya a Komárom s mestami, takže bratislavský komorový okres v súčasnosti pôsobí na ploche 2 668 412 km². Komora má 32 interných členov, ktorí bývajú v sídle, a rovnaký počet externých členov, ktorých volia každých päť rokov obchodníci a priemyselníci v štyroch župách. Najvýznamnejšia časť činnosti komory pripadá na obdobie po vyrovnaní. Dôležitosť tejto činnosti je daná rozvinutými hospodárskymi podmienkami komorového okresu, ako aj jej polohou v susedstve s Rakúskom a z toho vyplývajúcimi živšími väzbami. Ekonomika Vo svojich aktivitách v tejto oblasti sa Bratislavská komora s pevnou dôslednosťou snaží zabezpečiť, aby konkurencieschopnosť hospodárskej produkcie našej krajiny bola postavená na pevných základoch, predovšetkým v rámci hraníc krajiny, a aby po úplnom oslobodení od podriadenosti Rakúsku boli jej záujmy chránené aj v medzinárodnom obchode uzatváraním vhodných obchodných dohôd. Najmä v posledných rokoch kladie dôraz na intenzívnejší rozvoj a rozkvet domáceho obchodu a priemyslu popri harmonickej spolupráci výrobných faktorov. Vzhľadom na transformáciu colnej politiky, ktorá sa začína v celej Európe, sa komora už včas postavila v záujme riadneho odbytu a ochrany maďarskej poľnohospodárskej a priemyselnej produkcie a na program postavila myšlienku vytvorenia nezávislého maďarského exportného obchodu a zároveň rozvoja konzulárnych záležitostí v záujme nášho domáceho hospodárstva. Činnosť Bratislavskej komory vo všetkých ostatných oblastiach a v podrobných záležitostiach sa sústreďuje okolo tejto operačnej smernice. Teplé Prijatím sa snaží zabezpečiť, aby nová generácia priemyselníkov a obchodníkov vstúpila do praktického života s vyšším vzdelaním, ktoré spĺňa zvýšené nároky, a aby do rozsahu odborného vzdelávania boli zahrnuté aj špeciálne študijné odbory vyššej úrovne, ako napríklad znalosti exportného obchodu. Jej názory a postoje k otázkam dopravných prostriedkov a colnej politiky sa riadia rovnakými smernicami a naposledy sa jej podarilo v otázke električky Bratislava-Viedeň zdôrazniť záujmy domáceho hospodárstva. Komora ochotne využíva každú príležitosť na prezentáciu kvalitného priemyslu svojho okresu na výstavách. Bratislavská komora bola jedným z faktorov pri založení národnej poľnohospodárskej výstavy v roku 1902, ktorá je navždy pamätná pre mesto Bratislava a celé západné Uhorsko, na ktorej zorganizovala rozsiahlu domácu a poľnohospodársku priemyselnú výstavu, aby demonštrovala vzťah medzi poľnohospodárstvom a priemyselným priemyslom. Harmonicky zapadá do tejto dohody vyjadrenej v jej pôsobení navonok. „Pravidelnosť jej záležitostí, ktorej jednou z najnovších a najkrajších pamiatok je nové sídlo komory, jej umožňuje pokračovať v práci vo vlastnom dome pre prosperitu domáceho obchodu a priemyslu.“