:
:
Ó, Mária, pozri sa z neba
Pieseň
1. Ó, Mária, pozri z neba, ; Pozri na slzy, koľko očí padá. ; Smutná vdova a sirota vzlykajú, ; Pretože smútok je uväznený v ich srdciach. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 2. Život vdovy je naplnený smútkom, ; Kráča do cintorínskej záhrady a plače. ; Padá s plačom na pohrebnú hranicu svojho manžela, ; Jej srdce bude trhané bolesťou. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 3. Keď vyplaká svoje prívalové slzy, ; Zarmútená sa vráti domov z cintorína. ; Ale smútok sa obnovuje v jej srdci, ; Pretože vidí siroty bez otca. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 4. Nie je nič smutnejšie ako život siroty, ; Žiaľ, niet viac matky ako jedna. ; Ak stratil aj toto, ; More bolesti ho premôcťe. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 5. Svet je veľký, ani dlhý, ani koniec, ; Ale sirota v ňom nenájde pokoj. ; Plače a narieka pri zatvorených dverách, ; Ale nenachádza súcitné srdce. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 6. Hľadá svojho rodiča s nárekami, ; Ktorý tak vrúcne miloval svoje dieťa. ; Žiaľ, ale tie milujúce srdcia, ; Odpočívajú v lone hrobu, umierajú! ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 7. Ide na cintorín smútku, ; Jeho zarmútené srdce ho tam vedie. ; Padá vzlykajúc na hrob, ; Ako listy stromov, ktoré vädnú na jeseň. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 8. Vstaň, moja matka, hovorí vo svojej bolesti, ; Vstaň pri žalostnom plači siroty. ; Len ešte raz otvor svoje náručie, ; Objím svoju smutnú, smutnú sirotu. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 9. Alebo dovoľ mi zostúpiť k nemu, ; Dovoľ mi pobozkať jeho studené líce. ; A ak si ľahnem vedľa teba do hrobu, ; Tvoje úbohé dieťa už nebude sirotou. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 10. Žiaľ, ale tichý, bohužiaľ, ale tichý je hrob, ; Nepočuje sirotu, bez ohľadu na to, ako plače. ; Nadarmo padajú moje slzy, ; Nevráti dobrých rodičov. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 11. Ale nech ťa to uteší, ; Že bez smrti niet večného života. ; Nebeské slovo povzbudenia hovorí: ; Že rakva je cestou do neba. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt. ; ; 12. Nebo je taký šťastný domov, ; Kde nikto nie je sirota. ; Aké trpké je tu odlúčenie, ; Také sladké bude tam stretnutie. ; Ó, neopúšťaj ich, Panna Mária, ; Matka smutných sirôt.