Miklós Szabó

* Deáki, 23. mája 1884 – † Budapešť, 25. marca 1960 / učiteľ, klasický filológ ; ; Jeho otec, Zsigmond Szabó, bol farárom v Deáki. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Győru. Miklós Szabó tu tiež ukončil strednú školu. Ako člen Eötvösovho kolégia získal v roku 1906 doktorát z humanitných vied a v roku 1907 učiteľský titul na Budapeštianskej univerzite. Od roku 1911 pôsobil na Eötvösovom kolégiu ako učiteľ, od roku 1929 ako jej zástupca riaditeľa a v rokoch 1935 až 1945 ako riaditeľ. V roku 1944 sa dostal pod paľbu útokov krajnej pravice, no v apríli 1945 ho zástupcovia novej vlády vyzvali, aby dobrovoľne odstúpil z vedenia inštitúcie. V rokoch 1945 – 1947 pracoval v knižnici Maďarskej akadémie vied. Už na dôchodku začal zostavovať rozsiahly grécko-maďarský slovník obsahujúci slovnú zásobu starovekého Grécka. V tejto práci nakoniec pokračoval Alajos Györkösy a potom ju dokončili István Kapitánffy a Imre Tegyey. Do maďarčiny prekladal predovšetkým diela veľkých starogréckych filozofov (Aristoteles: Nichomachoszi Ethika I-II., 1942, Organon, 1961, Platón: Az államt, 1943). Jeho hlavné dielo: A beszek ekreteleze Homeros költeményiben, 1906.