Nicholas Dubay

* Prešov, 10. decembra 1844 – † Budapešť, júl 1899 / doktor medicíny, špecialista na metaloterapiu; ; Jeho otec, György Dubay, bol evanjelický pastor. Školskú dochádzku začal v Košiciach, ale otca stratil skoro, a tak bol poslaný do sirotinca v Užhorode. Strednú školu ukončil v roku 1861 a medicínu študoval na univerzite v Pešti. Kvôli finančným ťažkostiam vstúpil do Rádu milosrdenstva a rok žil v Bratislave. Jeho nadriadení mu umožnili dokončiť univerzitu a v júni 1868 mohol získať lekársky titul. Získal tiež odbornú kvalifikáciu chirurga, oftalmológa a pôrodnej asistentky. V roku 1868 sa stal hlavným lekárom Nemocnice Rádu milosrdenstva v Szepesváralji a v roku 1870 mu bola zverená najväčšia nemocnica Rádu, ktorá pôsobila v Budíne. Po smrti predchádzajúceho predstaveného rádu, otca Gelencséra, sa stal predstaveným rádu, s ktorým sa často dostával do konfliktov, a tak najprv cestoval za liečbou do zahraničia, potom rád opustil a začal sa venovať lekárskej praxi. Bol to on, kto v Maďarsku zaviedol a rozšíril liečbu kovmi, metaloterapiu. V roku 1875 ako prvý (neúspešne) navrhol založenie lekárskej komory. Často publikoval o rôznych chorobách a medicínskych témach v dobových novinách a vedeckých časopisoch. ; ; Hlavné diela: ; Základné podmienky pre prosperitu verejného zdravia v našej krajine, 1875, ; Metaloterapia a metaloskopia, 1881, ; Každá matka by mala dojčiť svoje dieťa, 1886, ; Novší liek na nervové choroby: Metaloterapia, 1889, ; O fyzickej starostlivosti o deti, 1891.