Miesto odpočinku Györgya Apponyiho

1. Gróf György Apponyi z Nagyappony, člen rodiny Apponyiovcov, právnik a politik, narodený 29. decembra 1808 v Bratislave. György Apponyi zomrel 28. februára 1899 v Eberharde (Bratislavská župa). Jeho otcom bol gróf György Apponyi z Nagyappony a matkou grófka Anna Zichy zo Zichy a Vasonkőei. So svojou manželkou, grófkou Júliou Sztáray z Nagymihály (1820 – 1871), sa oženil 23. apríla 1840 v Bratislave, s ktorou mal dve deti, Georginu a Alberta (1846 – 1933), ktorý bol ako politik a štátnik aj členom Maďarskej akadémie vied. 2. György Apponyi bol zvolený za člena správnej rady Maďarskou akadémiou vied pred 170 rokmi, 19. decembra 1858. Jeho zvolenie sa uskutočnilo po prijatí stanov Maďarskej akadémie vied v roku 1858. Radi by sme tu spomenuli, že v stanovách prijatých v roku 1858 sa prvýkrát použil termín „člen správnej rady“ namiesto „člen-riaditeľ“. György Apponyi zohrával úlohu v riadení Maďarskej akadémie vied, v práci riadiaceho orgánu a správnej rady, počas jedného desaťročia. Za zmienku stojí, že v rokoch 1860 a 1861 venoval Maďarskej akadémii vied významný dar (celkovo 4 200 forintov). 3. György Apponyi študoval právo na Právnickej akadémii v Bratislave v rokoch 1823 až 1826. Po ukončení štúdia sa najprv v rokoch 1826 až 1840 stal kresličom v Uhorskej kancelárii vo Viedni a krátko nato tajomníkom. V rokoch 1840 až 1844 bol sudcom kráľovského dvora. V rokoch 1844 až 1846 bol prvým vicekancelárom a potom v rokoch 1846 až 1847 druhým kancelárom. V marci 1847 až 1848 pôsobil ako prvý kancelár (hlavný kancelár) Uhorskej kancelárie. Od panovníka získal aj titul vnútorného tajného radcu. Na uhorskom verejnom živote sa prvýkrát podieľal v dvojkomorovom parlamente v rokoch 1839 – 1840 ako konzervatívny člen Horného stola (Főrendi Tábla). Čoskoro sa stal určujúcou postavou v tzv. pokrokovej strane, ktorá silne podporovala myšlienky a politiku viedenského dvora. ; ; 4. Ako oddaný odporca buržoáznych, liberálnych reformných snáh vybudoval administratívny systém. V grófstvach sa snažil odsunúť na vedľajšiu koľaj podporovateľov liberálneho tábora tým, že namiesto pánov vymenoval správcov na čelo grófstiev. Stal sa vodcom Konzervatívnej strany založenej v roku 1846. Aby znížil nespokojnosť liberálnej opozície, naliehal na splnenie niektorých dôležitých opozičných požiadaviek. Na sneme v rokoch 1847 – 1848 bol okrem iného navrhovateľom zrušenia rodového pôvodu (aviticitas), zavedenia dedičnej emancipácie a reformy colníctva a úverových záležitostí. ; ; 5. V marci 1848 rezignoval na svoju funkciu dvorského kancelára. O niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 1849, prevzal predsedníctvo „aulickej“ skupiny, ktorá sa vo Viedni vytvorila zo šľachticov a pôsobila proti revolúcii. Po kapitulácii Világošov neprijal štátne funkcie a stiahol sa z politického života. Vo februári 1852 požiadal panovníka v inskripcii o obnovenie územnej jednoty krajiny. Žiadal tiež o povolenie, aby sa maďarčina stala jazykom štátnej správy a verejnej správy v Uhorsku. Po vydaní októbrového diplomu (Oktoberdiplom) bol v novembri 1860 vymenovaný za krajinského sudcu. Túto mimoriadne dôležitú verejnoprávnu funkciu zastával takmer štyri roky, až do roku 1863. Panovník v apríli 1863 odvolal Györgya Apponyiho z funkcie krajinského sudcu. Za zmienku stojí, že ako krajinský sudca na návrh Ferenca Deáka pozval na konferenciu krajinských sudcov (Judexkurialkonferenz) v Šoproni Boldizsára Horváta (1822 – 1898), neskoršieho ministra spravodlivosti, ktorý zastával toto portfólio vo vláde Gyulu Andrássyho v rokoch 1867 až 1871 a čestného člena Maďarskej akadémie vied. Boldizsár Horvát sa aktívne podieľal na práci konferencie regionálnych sudcov. ; ; 6. Ako kráľovský komisár otvoril parlament 2. apríla 1861. Otvorenie parlamentu bola úlohou s veľkou zodpovednosťou. Vo Viedni chceli, aby parlament zasadal v Budíne, vo veľkej sále budovy guvernérskej rady. Členovia parlamentu sa však s odvolaním sa na článok IV zákona z roku 1848 chceli stretnúť v Pešti. György Apponyi sa poradil s Ferencom Deákom, s ktorým súhlasil s predložením memoranda Františkovi Jozefovi, v ktorom by žiadal, aby sa parlament otvoril v Budíne, ale zasadnutia sa konali v Pešti. Memorandum sa však z Viedne vrátilo. György Apponyi sa rozhodol nepostupovať podľa pokynov z Viedne. Vyhlásil, že parlament po otvorení v Budíne môže zasadať v Pešti. Po prečítaní trónnej reči panovníka (Thronrede) začala Snemovňa reprezentantov zasadať v Štátnej sále Národného múzea a Dom rádu vo Veľkej sále budovy Lloyd. Po otvorení parlamentu odcestoval György Apponyi do Viedne v očakávaní svojho odvolania. Panovník ho však neodvolal. ; ; 7. Koncom roka 1862 vyzval František Jozef Györgya Apponyiho, aby pripravil plán kompromisu (Ausgleich) (tzv. „vyrovnanie“, čo je to isté ako plán „kompromisu“). Apponyi úlohu prijal. Zaviazal sa k tomu s podmienkou, že sa na prípravných prácach môžu zúčastniť aj György Mailáth, pokladník, barón Pál Sennyey a József Ürményi. V pláne György Apponyi zdôraznil, že Uhorsko, Uhorské kráľovstvo (Regnum Hungariae), nemôže byť absorbované do Rakúska, nemôže sa stať jeho súčasťou. Zdôraznil tiež princíp právnej kontinuity. Považoval tiež za nevyhnutné, aby bolo so súhlasom legálne zvolaného parlamentu vymenované samostatné uhorské ministerstvo (vláda). Keď videl, že tieto myšlienky sa nerealizujú, vyhlásil: „Moje návrhy majú vždy tú smolu, že sú predčasne zamietnuté alebo prijaté až po čase.“ ; ; 8. György Apponyi sa neskôr stal členom Národného zhromaždenia v rokoch 1865 – 1868, kde pôsobil vo viacerých dôležitých výboroch. V spolupráci s takzvanými starokonzervatívnymi šľachticmi sa zasadzoval za obnovenie ústavy spred roku 1848. Po kompromise bol György Apponyi až do roku 1868 vodcom starokonzervatívnej skupiny v Deákovej strane. Potom sa objavoval iba v Rádovom dome – ktorého bol dedičným členom od roku 1868 – a zúčastňoval sa na jeho práci. Posledné roky svojho života strávil v Éberhárde (nem. Eberhardt), panstve v Bratislavskej župe. Bol pochovaný v rodinnej hrobke. ; ; Gábor Hamza bol univerzitným profesorom a riadnym členom Maďarskej akadémie vied.