Miesto odpočinku pani Györgyné Apponyiovej

Postava matky Alberta Apponyiho, grófky Júlie Sztárayovej (1820-1871) z Nagymihály a Sztárai, je zahalená v temnote minulosti. Úplný nedostatok prameňov znemožňuje opísať jej osobnosť. Nevieme o nej takmer nič, okrem toho, čo jej syn stručne predstavil potomkom vo svojich pamätiach. Na základe toho sa vynára obraz ideálnej matky, ktorá robila všetko pre to, aby svojim deťom a manželovi zabezpečila bezoblačný rodinný život. Toto zobrazenie zodpovedá celkovému obrazu, ktorý vychádzal z pier súčasných a neskorších šľachticov a ich životopiscov o ich vzťahu s matkou. Júlia Sztárayová však významnú časť svojho života trpela chorobami, ktoré určovali životný štýl členov rodiny. Sťahovali sa z jedného európskeho regiónu do druhého podľa zdravotného stavu grófky a liečebných postupov predpísaných lekármi. Jej smrť hlboko otriasla celou rodinou, na ich panstve Eberhard bola postavená neogotická hrobová kaplnka, kde bola pochovaná, a táto hrobová kaplnka sa neskôr stala pohrebiskom rodiny. Možno práve dlhotrvajúca choroba matky spôsobila, že sa rodičia snažili zabezpečiť svojim deťom šťastné detstvo a harmonickú rodinnú súdržnosť, ako to neskôr Apponyi vyjadril: „hoci dokázali v našej výchove presadiť potrebnú prísnosť, pevne verili, že detstvo by malo byť šťastné, také, ktorého spomienka by neskoršie vážne roky pozlátila slnečným svitom.“