Miksa Hantken

* Jablonka, 26. septembra 1821 – † Budapešť, 26. júna 1893 / geológ, paleontológ, univerzitný profesor, člen Maďarskej akadémie vied (1874); ; Strednú školu absolvoval v Tešíne, vysokú školu vo Viedni v rokoch 1840 – 1842 a v rokoch 1843 až 1846 na Banskej akadémii v Bánya Selmec. V rokoch 1844 – 1845 bol učňom v železiarňach arcivojvodu Albrechta. V rokoch 1846 – 1849 bol banským úradníkom vo viacerých baniach. V rokoch 1849 – 1850 študoval analytickú chémiu vo Viedni, potom pracoval v uhoľnej bani Dorog. V tomto čase sa oženil s dcérou starostu Dorogu, Idou Hoblik. Niekoľko rokov slúžil srbskej vláde. V roku 1858 sa usadil v Pešti a vykonával tam paleontologický výskum. V rokoch 1861–1867 pôsobil ako učiteľ na Obchodnej akadémii v Pešti a od roku 1866 bol správcom zbierky minerálov a fosílií MNM. V roku 1869 zorganizoval Uhorský štátny geologický ústav, ktorý viedol ako riaditeľ v rokoch 1870 až 1881. V roku 1876 získal súkromnú pedagogickú kvalifikáciu na Univerzite v Pešti. Od roku 1882 až do svojej smrti pôsobil ako univerzitný profesor na Katedre paleontológie. Bol iniciátorom paleontologického výskumu v Maďarsku, prvou medzinárodne významnou osobnosťou vedy. Na začiatku svojej vedeckej kariéry sa v Dorogu zaoberal výskumom uhlia a stratigrafiou hornín a vtedy bol medzi prvými, ktorí si uvedomili význam paleontológie v určovaní štruktúry a veku geologického náleziska. Aby rozobral eocénne stratigrafické sekvencie obsahujúce uhoľné ložiská Dorogskej panvy a identifikoval tieto ložiská, začal s paleontologickými štúdiami, predovšetkým so štúdiom tzv. foraminifer, ktoré patria do skupiny jednobunkových organizmov, ktorých pozostatky sa vyskytovali vo veľkom množstve a rozmanitosti v holých horninách. Jeho medzinárodne významným úspechom bolo objasnenie stratigrafickej úlohy foraminifer. Obzvlášť cenné sú jeho pozorovania po sebe nasledujúcich generácií veľkých foraminifer, nummulitov („peniaze svätého Ladislava“). Za svoje zbierky vyleštených a určených exemplárov druhu nummulitov z rôznych stratigrafických úrovní získal cenu na Svetovej výstave vo Viedni (1873) a dosiahol veľký úspech na Svetovom geologickom kongrese v Bologni (1881). Štúdiom nummulitov postavil výskum eocénneho lignitu v Maďarsku na nový vedecký základ a svojimi paleontologickými popismi ako prvý dokázal pohlavný dimorfizmus tejto fauny na medzinárodnej úrovni. Jeho monografia o foraminiferách (1875) obsahuje opisy 213 druhov, z ktorých 93 bolo pre vedu nových. Medzi jeho ďalšími prácami vyniká aj kniha opisujúca výskyty lignitu v Dorogu (1871) a jeho práca zameraná na uhoľné polia a ťažbu uhlia v Maďarsku (1878). Na jeho návrh bola prijatá štandardizácia farebného kľúča geologických máp (1881) a jeho mikroskopické skúmania vápenca (tzv. mikrofácie) sa tiež považujú za priekopnícke. Jeho pamiatku uchovávajú aj živočíšne rody Hantkenia a Hantkenina. Pripravil prvý prakticky významný súhrn maďarských ložísk uhlia. Na jeho počesť Maďarská geologická spoločnosť v roku 1963 založila pamätnú medailu Miksu Hantkena, ktorá sa udeľuje každé tri roky za vynikajúce úspechy v oblasti paleontológie a stratigrafie. Maďarská akadémia vied ho v roku 1864 zvolila za korešpondentského člena a v roku 1874 za riadneho člena. Jeho hlavné diela: Geologické pomery ostrihomskej hnedouhoľnej oblasti, 1871; Maďarské uhlie, 1873; Geologický vek beočsinského slieňa, 1873; Nové údaje pre geologické a paleontologické poznanie južného Bakony, 1874; Fauna vrstiev Clavulina-Szabói I., 1875; Doplnenia ku geologickým poznatkom Karpát, 1877; Ložiská uhlia a ťažba uhlia v krajinách uhorskej koruny, 1878; Nové údaje pre geologické a paleontologické poznanie pohoria Buda-Nagykovácsi a Ostrihomskej oblasti, 1884; Názor na uhoľnú banu Várpalota, 1888.