Martin Cseles

* Rózsavölgy, 28. októbra 1641 – † Sárospatak, 14. januára 1709 / jezuitský učiteľ, teológ ; ; Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v roku 1657. V rokoch 1673–1676 vyučoval filozofiu v Nagyszombate a cirkevné právo a teológiu v Grazi a vo Viedni. V mene ostrihomského arcibiskupa Lipóta Kollonicha skúmal v rokoch 1694 až 1702 maďarské pramene vo vatikánskych archívoch v Ríme. V roku 1695, po približne 450 rokoch „latencie“, našiel Riccardovu správu, ktorá zhrnula udalosti dvoch ciest brata Juliána po Volge medzi rokmi 1235 a 1238. Tento objav však vtedy nezverejnil, len si k textu urobil poznámky, takže až o polstoročie neskôr, v roku 1748, o ňom informoval piaristický mních Imre Desericzky vo svojej knihe De initiis ac majoribus Ungarorum. Ale aj tak odviedol skvelú prácu a výsledkom jeho usilovného kopírovania bola 11-zväzková zbierka dokumentov, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Univerzitnej knižnici v Budapešti. V rukopise možno prečítať aj Cselesove vlastné záznamy, ktoré prezrádzajú, že sa zaujímal o Maďarov, ktorí zostali na Východe, a o pôvodnú vlasť Maďarov. Po návrate do Uhorska sa stal predstaveným kláštora v Győri a potom sa usadil v Bratislave. Počas Rákócziho vojny za nezávislosť bol provinciálnym predstaveným, v tom čase ho zajali kuruci a najprv ho odviedli do Érsekújváru, potom do Nyitry a nakoniec do Munkácsu, kde bol rok držaný v zajatí. Jeho súčasníci ho nazývali uhorským Cicerom. ; ; Jeho hlavné diela: ; Elucidatio historico-chronologica de episcopatu Transilvaniae, 1702.