Marcheggský viadukt
Budova, štruktúra
Marcheggský viadukt, postavený pre železničnú dopravu - spolu s tzv. Červeným mostom - zohral veľmi dôležitú úlohu v západnom dopravnom spojení Bratislavy. Most bol súčasťou plánovanej železničnej trate, o ktorej rozhodol uhorský snem v roku 1836 a ktorá spájala Pešť cez Vác, Érsekújvár, Bratislavu s Viedňou, ktorú začala v roku 1844 budovať Uhorská centrálna železničná spoločnosť. Viadukt dostal svoje meno podľa toho, že premostením rieky Moravy vytvoril spojenie s obcou Marchegg v Dolnom Rakúsku na druhej strane. Jeho stavebné práce prebiehali v rokoch 1845 až 1850. So svojimi 474 metrami bol v tom čase najdlhším mostom v celej monarchii. Podľa pôvodného projektu premosťoval samotnú rieku 43 m dlhý, dvojpoľový, drevený trámový most. Ten bol spojený 10 tehlovo-kamennými mostnými úsekmi, každý dlhý 15 metrov, s klenutými otvormi na oboch stranách, ktoré preklenovali širokú záplavovú oblasť rieky na oboch stranách. V roku 1866, počas vojenských udalostí rakúsko-pruskej vojny, ustupujúce rakúske armády zničili strednú drevenú časť mosta. Pri jeho obnove v roku 1868 bola chýbajúca časť nahradená mostom s oceľovou konštrukciou. Počas prvej svetovej vojny sa s cieľom zvýšiť kapacitu vojenskej dopravy na východný front plánovalo rozšírenie mosta na dva páry koľají, ale nakoniec z toho nič nebolo. Most tak mohol slúžiť premávke až do 6. apríla 1945, keď strednú časť vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská. Obnova trvala 14 rokov. Napriek tomu je Marcheggský viadukt azda najpozoruhodnejším prvkom železničných mostov v bratislavskej oblasti.