Malá župná sála v Levoči

Od staroveku sa valné zhromaždenia Spišskej župy konali na Spišskom hrade, vo Váralji alebo na inom mieste v župe. Levoča ako sídlo saskej provincie a potom od polovice 14. storočia kráľovské mesto nemala s župou žiadne spojenie. Počas straníckych konfliktov a vojen v 16. a 17. storočí sa župná šľachta často snažila konať svoje zhromaždenia v bezpečných hradbách. Prvý doklad o konaní župných zhromaždení v Levoči máme z roku 1582. Okrem toho sa tu často stretávame so zhromaždeniami, na ktorých sa spoločne župou a mestom riešia obchodné záležitosti spoločného záujmu, obmedzovanie cien tovaru. Szaniszló Thurzó tu zložil prísahu ako hlavný magistrát 7. júna 1625 a Adám Thurzó 8. júla 1628. Právne a spoločenské chápanie meštianstva a šľachty sa však vôbec nezhodovalo a mesto Levoča povolilo župnému šľachticovi kúpiť si dom v meste až 1. septembra 1654. Prvým takýmto majiteľom bol János Máriássy, ktorý kúpil Hirscherov dom. Župa ako taká sa však tu stala majiteľom domu až koncom 17. storočia, keď odkúpila od pobsta (bobesta) Cyriaka budovu, ktorá je dodnes známa ako „malý župný dom“. Odvtedy je Levoča aj trvalým sídlom župy. Župa si však až v 19. storočí postavila vhodné sídlo. V 19. storočí bol dom prestavaný a v nádvornom krídle budovy v tvare „L“ bola zriadená župná väznica. Táto funkcia tu fungovala až do roku 1902. Neskôr, po ďalšej rekonštrukcii, ho využíval Štátny archív v Levoči. Ako knižnica a archív slúži dodnes. Sgrafitová výzdoba na hlavnej fasáde domu zobrazuje erb Spišskej župy.